Vždy spozorniem, keď nejaká občianska iniciatíva vyštartuje s hlučným protestom proti novej stavbe či investícii. Život ma naučil, že nie všetko, čo sa vydáva za ochranu verejného záujmu a životného prostredia, v skutočnosti aj takým je.

 Obzvlášť v Banskej Bystrici sa stalo zvykom, že takmer každá nová stavba je okamžite  predmetom záujmu politických občianskych aktivistov, ktorí burcujú verejnú mienku k protestom. Teda aspoň tak to bolo doteraz. V poslednej dobe však mám pocit, že okrem nich samotných už ani nemá kto protestovať, ani keby bolo treba.

 Pamätám si na komplex Europa aj s výškovou budovou (vraj mrakodrapom), ako protestovali proti tejto moderne bystrickí aktivisti. Napokon sa to predsa len podarilo postaviť a dnes v ESC stretnete aj tých, čo boli vtedy proti.  

 Aby bolo jasné, rozlišujem medzi skutočnými občianskymi aktivistami, ktorí robia verejnú činnosť mimo politiky na báze treťosektorových  aktivít a politických občianskych aktivistov, ktorí vstúpili do politiky a správajú sa ako strany, hoci navonok sa tvária ako „nezávislí“.

 Kľúčovými slovami politických občianskych aktivistov sú „zahusťovanie“ a „zeleň“. Pravdou je, že  každá nová stavba zasadená do pôvodného územia rozšíri obostavaný priestor na úkor voľných plôch,  ale na to predsa máme územný plán a stavebný zákon a nemusíme  stavby riešiť politicky. Či má naše krajské mesto zostať na úrovni minulého storočia a nebude sa ďalej urbanisticky rozvíjať?

 Často počuť hlášku, že vraj máme v Banskej Bystrici málo zelene a treba ju chrániť. Nuž čo sa týka rozsahu zelených plôch, odborníci tvrdia niečo iné. O verejnú zeleň sa však treba starať. Na to potrebujeme ľudí a peniaze, inak budeme mať zarastené mesto so starými stromami, ktoré raz na niekoho spadnú. Treba vedieť aj to, že verejná zeleň sa projektuje a nie je ňou všetko, čo má zelenú farbu. Ni už ale niekto dokáže aj z tohoto robiť politiku.

 Zastávam názor, že z povahy slova „mimovládny“ by sa z občianskych aktivistov (mimovládny sektor) nemali stávať politici (vládny sektor) a akože zotrvávať na svojich predchádzajúcich pozíciách, pretože to mätie ľudí. Buď  som občiansky aktivista alebo politik, oboje dohromady tvorí politický galiamatiáš.

Nazýva sa to aj „nepolitická politika“ (v Banskj Bystrici „alternatívna politika“). Podľa mňa je to však iba ilúzia, ktorej mnohí uverili a stále veria. Ja by som radšej v politike videl vyprofilované politické strany s jasným programom a čitateľnou členskou základňou, ktorej sa politici vo verejných funkciách popri občanoch tiež zodpovedajú.

 Netvrdím, že pri väčšinovom volebnom systéme na komunálnej a regionálnej úrovni do politiky nepatria nezávislé osobnosti, ktoré už niečo v živote dokázali, naopak. Ale prečo sa tam tlačia aktivisti z tretieho sektora? Asi som zostal v klasickom ponímaní politiky staromódny…

 Pozrime sa, ako to dnes funguje napríklad v Banskej Bystrici. Strategickú dopravnú stavbu, na ktorú čakajú Bystričania už tri desaťročia a chcú ju, spolu s primátorom presadili miestni stranícki politici s nezávislými osobnosťami, proti boli len politickí občianski aktivisti. Vraj z princípu. Ibaže svoju „principiálnu“ politiku podložili demagógiou.

 Keby boli na stôl položili aspoň jeden pádny argument, nepoviem ani slovo, ale „principiálne“ odpáliť miliónovú investíciu pár mesiacov pred dokončením stavby je prinajmenšom hlúposť. Hlasovali proti záujmu obyvateľov mesta a ešte mali tú drzosť obviniť podporovateľov strategickej dopravnej investície, že nekonajú vo verejnom záujme. 

 Dovolím si označiť ich za brzdy rozvoja mesta, hoci si myslia, že práve oni ho zachraňujú. Pripomína mi to môjho nebohého svokra, ktorý si veľmi zakladal na nemenných zásadách až za hrob, aj keď praktický život mu mnohé z nich vyvrátil…

 Politickí občianski aktivisti sa pri strategickej dopravnej investícii mesta vyfarbili. Nestáli za Bystričanmi a ktokoľvek teraz môže teraz na ich adresu povedať: „To sú tí, čo nechceli novú mestskú autobusová stanicu.“ Už sa môžu len modliť, aby to mestu na poslednú chvíľu nevyšlo so spustením prevádzky a oni by potom boli na koni.

 Nebude však pre mňa žiadnym prekvapením, keď po otvorení novej autobusky alebo v novom obchodnom centre nad ňou stretnem niektorú z týchto bŕzd. Presne tak to bolo aj v Europe. Brzda sa jednoducho oklepe a brzdí ďalej…