Fakt, že slovenský parlament schválil ústavnou väčšinou nielen posun termínu volieb do orgánov VÚC na rovnaký deň spolu s komunálnymi voľbami, ale hlavne jednokolovú voľbu županov už v novembri 2017, znamená obzvlášť  pre Banskú Bystricu vážnu výzvu pre jednotlivých kandidátov i politické strany.

Pesimisti vravia, že NR SR stanovením jednokolovej voľby županov dala vzhľadom na pomery v našom kraji veľkú šancu súčasnému županovi Marianovi Kotlebovi na znovuzvolenie, čo umocňuje zvyšujúci sa počet jeho protikandidátov. Zároveň mu vraj parlament daroval o jeden rok vládnutia viac až do ďalších volieb v roku 2022.

Optimisti berú jednokolovú voľbu ako veľkú výzvu pre politické strany, aby zanechali akékoľvek zbytočné politikárčenie a dohodli sa na podpore jedného silného kandidáta, ktorý by bol schopný poraziť predsedu ĽSNS, ešte stále zožínajúceho úspechy na slovenskej politickej scéne.

Keď sa pozrieme trochu späť na posledné dvojkolové voľby predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, tie dopadli na tie časy prekvapujúco. Kým v prvom kole jasne zvíťazil kandidát strany SMER – SD s podporou ďalších strán   Vladimír Maňka so 49,5 – percentnou podporou (60 960 hlasov) pred Marianom Kotlebom s 21,3 percentami (26.251 hlasov) a k zvoleniu nového župana mu chýbalo iba pol percenta, v druhom kole sa karta obrátila a. zvíťazil Kotleba so ziskom 71.397, pričom Maňka dostal iba  57.164 voličských hlasov.

Pred štyrmi rokmi v druhom kole rozhodli protestné voličské hlasy a nižšia účasť voličov víťaza prvého kola.  Napriek tomu, že župan Marian Kotleba si na Úrade BBSK zriadil de facto politickú centrálu svojej strany a zamestnal tu nielen vysokých funkcionárov ĽSNS, ale aj rodinných príslušníkov, že sa mu za pár rokov podarilo odizolovať tento kraj od zvyšku Slovenska i demokratického sveta a odrezať ho od eurofondov, vlani sa  jeho strana dostala do slovenského parlamentu.

Treba povedať, že Kotleba je slovenský fenomén, ktorý má svojich pandantov aj v ostatných krajinách EÚ. Ich vplyv sa zväčšil najmä po náraste migračnej vlny a extrémizmu v celej Európe i USA, tak nečudo, že súčasný župan je favoritom aj nadchádzajúcich regionálnych volieb v novembri 2017 v našom kraji

Aktuálna situácia medzi kandidátmi na bystrického župana je stále nejasná. Platí, že ĽSNS je Kotleba a s desaťpercentnou podporou na Slovensku má veľké šance obhájiť svoje víťazstvo z novembra 2013v našom kraji. Či sa to niekomu páči alebo nie, bude to predovšetkým súboj s ním, lebo ĽSNS je vlastne on (dnes táto strana nemá v zastupiteľstve BBSK jediného poslanca). Doslova pôjde o to, či BBSK zostane neštandardne riadeným vyšším územným celkom alebo sa vráti k normálnosti

Do boja o kreslo bystrického župana sa okrem toho súčasného zatiaľ hlási šesť kandidátov: Igor Kašper (nezávislý), Martin Klus (SaS), Ján Lunter (nezávislý). Stanislav Mičev (nezávislý), Milan Urbáni (SMS) a najnovšie aj starosta Mýtnej Pavel Greksa (nezávislý). Dá sa predpokladať, že ešte sa objaví aj niekto ďalší.

Narovinu treba povedať, že za tohto stavu, keby nedošlo k politickej dohode na jednom silnom kandidátovi so širokou straníckou i občianskou podporou, voľby bystrického župana s s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá Marian Kotleba. Otázka teda znie, či existuje taký kandidát a či je tu dobrá vôľa koaličných i opozičných parlamentných strán dohodnúť sa na jednom mene.

Zatiaľ túto vôľu deklaruje len najsilnejšia strana SMER – SD spolu s koaličnými partnermi Most – Híd a SNS (hoci národniari uvažujú o samostatnej kandidátke na poslancov). Opozičné strany SaS s OĽaNO sa k takejto dohode doposiaľ stavali skepticky. Rozhodnúť by mali spoločné politické rozhovory,  ale tie sa ešte neuskutočnili, hoci už je február a pravidlá hry sú jasné.

Smer po skúsenosti s úspešnou podporou nezávislého kandidáta na bystrického primátora Jána Noska v roku 2014 volí túto stratégiu aj pre tohtoročné voľby bystrického župana. Objektívne treba povedať, že to zodpovedá princípu zdravého rozumu a politickej zodpovednosti za ďalší rozvoj tohto ťažko skúšaného kraja.. Aj s tým rizikom, že to neprijmú všetci relevantní hráči a v konečnom štádiu v súboji s Kotlebom, ktorý má stabilnú voličskú podporu, sa navzájom vyšachujú jeho protikandidáti.

Pri všetkej úcte k doteraz známym menám kandidátov, na získanie širokej politickej a občianskej podpory v našom kraji majú iba štyria z nich. Igor Kašper, ktorý ako mestský poslanec okrem Banskej Bystrice nie je až tak mediálne známy, azda ako jediný už dlhšie poctivo obchádza okresy v snahe zviditeľniť sa  a získať osobnú podporu pre svoju kandidatúru.

Z ďalších ašpirantov je straníckym kandidátom iba Martin Klus z SaS. Najskôr sa stal nezávislým mestským poslancom a po vstupe do strany liberálov sa jeho politická kariéra zastavila až v NR SR. Tento známy politológ má však nepochybne vyššie ambície a kandidatúra s kampaňou na bystrického župana by mohla byť pre neho dobrým odrazovým mostíkom trebárs do Európskeho parlamentu.

Generálny riaditeľ Múzea SNP, historik a mestský poslanec Stanislav Mičev, ktorý sa v prvom rade uchádza o občiansku podporu, je známy svojím jasným postojom k SNP a demokratickým tradíciám Slovenska v rámci EÚ. Aktívne vystupuje proti extrémizmu, čo ho stavia do jasného protikladu voči ideológii Mariana Kotlebu. Aj preto sa do neho pustili extrémisti na sociálnych sieťach, pripomínajúc mu ťažké časy spred Novembra ´89.

Ako kométa nedávno zaznelo meno známeho  bystrického podnikateľa, zakladateľa rodinnej firmy na výrobu tofu a rastlinných nátierok Jána Luntera. Jeho životný príbeh pozná azda celé Slovensko. Ako jediný zo spomínanej štvorice nikdy nebol aktívne v politike. Je to občiansky kandidát a na župana kandiduje potom, čo prenechal firmu svojim synom.

Je najvyšší čas, aby sa situácia medzi kandidátmi s ich stranícko – občianskou podporou vyjasnila. Pokiaľ sa nepodarí dostať za jeden rokovací stôl hlavných hráčov z relevantných politických strán a samotných kandidátov, musia to urobiť osobnosti alebo občianske združenia požívajúce prirodzenú autoritu medzi ľuďmi. Aspoň tak velí zdravý sedliacky rozum. Kto vypočuje jeho hlas?