Stretol som moju známu, pôvodným povolaním učiteľku. V debate mi prezradila, ako ju za bývalých kolegov naštvalo ustanovenie novely zákona o učiteľoch, podľa ktorého ak nebudú mať čistý trestný register, nebudú sa považovať za bezúhonných a škola s nimi rozviaže pracovný pomer.

V praxi to znamená asi toľko, že všetci pedagogickí a odborní zamestnanci boli do 31. 12. 2019 povinní na účel vydania odpisu registra trestov poskytnúť okresnému úradu v sídle kraja svoje osobné údaje potrebné na vyžiadanie tohto dokumentu.

Okresný úrad následne požiada Generálnu prokuratúru o prehľad všetkých priestupkov, prečinov a trestných činov, zahladených aj nezahladených za každého z takmer stotisíc učiteľov pracujúcich na školách. Kto to nestihol alebo jeho zamestnávateľ dostane z úradu oznámenie o NEbezúhonnosti, má smolu a na škole definitívne  skončí. Bodka.

No radšej bodkočiarka, lebo ako mi povedala moja známa, nie je to také jednoduché. Podľa nej táto novela zákona diskriminuje učiteľov, ktorí študovali päť rokov vysokú školu a v minulosti urobili nejakú hlúposť, trebárs spôsobili dopravnú nehodu alebo ich v mladosti chytili fajčiť jointa. To potom študovali zbytočne, keď teraz po novom ako učitelia prestali byť bezúhonní? A prečo sa bezúhonnosť netýka aj iných profesií, ktoré pracujú s deťmi?

A tí, čo stále študujú a majú nejaký zápis v registri trestov, majú potom rovno štúdium opustiť? Takýchto pedagógov a budúcich pedagógov sú možno aj tisíce. Čo potom s nimi? To tento zákon nerieši.

Moja známa je bývalá učiteľka. Aj keď to už nerobí, zápis v odpise registra trestov nemá, ale pozná kamarátov, ktorí ho tam majú pre hlúposti a teraz je z toho problém. Štúdium predsa niečo stojí, vrazili doň peniaze, čas a úsilie. Keby vedeli, aký zákon odrazu príde, tak by jednoducho nepremárnili päť rokov života. Kto ich odškodní? Je to neférové.

To by bol normálne aj celkom dobrý námet na knihu – o učiteľovi, ktorý na výške nedal pozor a spôsobil dopravnú nehodu. Bol celý dolámaný, ale niekto v druhom aute tiež, tak mal zápis v registri trestov. Výšku dokončí, zamestná sa ako učiteľ, ožení sa, má dve deti, psa a dom na hypotéku…

Život ide pokojne ďalej, kým nevzíde nejaký nový zákon, pre ktorý ho znenazdajky vyhodia z práce. Nevie sa znova zamestnať, nedokáže splácať hypotéku, prídu o dom, začne chľastať, rozpadne sa mu manželstvo… Až napokon skončí pod mostom alebo na psychiatrii so slinou tečúcou po brade…

Priznám sa, že som nevedel o tom, čo obsahuje novela zákona č. 138/2019 v paragrafe  15 odsek 4 o preukazovaní bezúhonnosti učiteľov, ktorú už predtým školy skúmali. Predpokladám, že pri závažných  zločinoch či úmyselných trestných činoch  takéhoto učiteľa školy nezamestnávali ani doteraz. Podľa mňa sú diskutabilné trestné činy z nedbanlivosti, trebárs pri výkone pracovnej činnosti.

Poslanci NR SR presadil novú povinnosť bezúhonnosti ako reakciu na prípad zneužívania chlapca učiteľom. Muž bol v minulosti odsúdený za sexuálne zneužívanie, čo riaditeľ nemal ako zistiť. Preverovanie učiteľov má podobným prípadom zabrániť. V odpisoch sa budú sledovať nielen sexuálne, ale aj korupčné, násilné alebo drogové skutky, takže učitelia môžu prísť o povesť či zamestnanie aj z iných dôvodov.

Zarážajúce je, ako mohol zápis za sexuálne zneužívanie zmiznúť z výpisu trestov spomínaného učiteľa, ktorý ako jeden z podnetov uvádzal predkladateľ novely zákona v dôvodovej správe. Nepoviem tresty za menšie delikty. Ale sexuálne násilie je o niečom inom. A práve o to ide. Keby to tak nebolo a podobné tresty by z výpisov nemizli, toto celé by sa nemuselo diať.

Som presvedčený, že dobrý učiteľ môže byť aj ten, kto má za sebou nejaký drobný prešľap z minulosti, ale poučil sa z neho a bez problémov dokáže kvalitne učiť deti. Na druhej strane máme aj „bezúhonných“ učiteľov, ktorí na to jednoducho nemajú, ale budú ďalej učiť, lebo nič neurobili.

Prečo by o  tom, kto bude učiť na tej ktorej škole, nemal s plnou zodpovednosťou rozhodovať len štatutár školy – riaditeľ prípadne po porade so školskou radou na základe vlastného uváženia? Kde je napísané, že dobrí učitelia môžu byť len tí „bezúhonní“? Naozaj o tom má rozhodovať nejaký úradný papier s pečiatkou?

Existuje jeden podobný príklad papierového „kladiva na čarodejnice“ z minulosti, keď sa po novembri 1989 vydávali potvrdenia o nespolupráci s ŠtB, ktoré mali dokazovať bezúhonnosť ľudí nastupujúcich do verejných funkcií v štátnej správe. Na verejnosti sa vak objavili eštebácke zoznamy, v ktorých figurovalo viacero ľudí len preto, že ich tam zapísali horliví eštebáci.

Poznal som mnoho takýchto  „bezúhonných“ s potvrdením, ktorí boli  v skutočnosti obyčajní „hajzlíci“ na rozdiel od tých, ktorí mali nejaký zápis v zoznamoch Štátnej bezpečnosti. A život ide ďalej…