Tak a po roku je to tu opäť. Bystričanka Ľubica Laššáková v horúcom kresle ministerky kultúry sa po zamietnutí grantov pre LGBTI menšinu (z angl. lesbian, gay, bisexual, and transgendered) stala terčom petície časti hlavne bratislavských umelcov  za jej odvolanie.

Pravdupovediac nedokážem v tejto chvíli posúdiť, prečo ministerstvo kultúry nepodporilo šesť z ôsmich podaných LGBTI projektov odporučených odbornou komisiou, ako sú Filmový festival inakosti či Dúhový PRIDE v Bratislave.

Nepochybne neúspešní žiadatelia majú právo požadovať od ministerstva vysvetlenie, rovnako ako ministerstvo by malo odôvodniť svoje rozhodnutie, ktoré  vyvolalo protichodné reakcie. Kým medzi podporovateľmi LGBTI komunity zavládlo rozhorčenie, na druhej strane  zaznievajú väčšinové hlasy, že finančná podpora štátu by mala skôr smerovať zdravotne postihnutým či sociálne slabším vrstvám obyvateľstva.

Faktom však je, že na poskytnutie štátnej dotácie neexistuje právny nárok a po formálno – právnej stránke stránke má ministerstvo právo podporiť alebo nepodporiť podaný projekt ktoréhokoľvek združenia, berúc či neberúc do úvahy odporúčania odbornej komisie.

Medzitým kultúrne vody rozvírila ďalšia správa o tom, že ministerstvo kultúry v rozpočtovom opatrení na tzv. prioritné projekty pridelilo niektorým organizáciám menej peňazí, ako žiadali nad rámec svojich rozpočtov (napr. SNG či Kunsthalle). Otázka znie, prečo hneď odvolávať ministerku kultúry? 

Odpoveď treba hľadať v jej menovaní pri minuloročnej rekonštrukcii vlády, ktorú vedie ďalší Bystričan Peter Pellegrini. Viem, že sa to niektorým liberálom nebude páčiť, ale zopakujem to. Bratislavská umelecká obec neprijala ministerku z Banskej Bystrice, ktorá prišla s takými „prízemnými“ cieľmi, ako je napríklad podpora kultúry v regiónoch.

Keď si odmyslíme tie často opakované frázy o demokracii, slušnosti, odbornosti či nekompetentnosti, ktorých majú plné ústa bratislavskí liberáli s časťou kultúrnej obce, tak až v prvom rade ide o peniaze. Teda o to, či ministerstvo kultúry bude prioritne podporovať kultúrne inštitúcie v hlavnom meste alebo tie peniaze rozdelí rovnomerne aj do regiónov, kde žije množstvo šikovných miestnych umelcov v diametrálne horších ekonomických podmienkach. A presne to začala Ľubica Laššáková robiť.

Podľa ministerky Slovensko oplýva nesmiernou rozmanitosťou prejavov folklóru, tradičných krojov či remesiel. Práve k uchovávaniu a rozvíjaniu tohto národného kultúrneho dedičstva smerujú viaceré projekty  a financie ministerstva kultúry, čo podporuje aj premiér Peter Pellegrini. Pre väčšinu ľudí normálne, pre viacerých bratislavských umelcov a ich politických podporovateľov nepredstaviteľné.

Nečudo, že pri prvom probléme, akým je teraz LGBTI, vyštartuje proti Bystričanom vo vláde časť najmä bratislavských umelcov podporených opozičnými médiami a niektorými mimovládkami, vrátane „progresívcov“, akoby sa rúcal svet. A tak sa opäť ide na barikády (teda aspoň v Bratislave), hoci už nepočuť Richarda Stankeho…

Lenže chyba lávky. Na východ od Bratislavy majú ľudia iné problémy, ako riešiť to, či menšinová komunita LGBTI mala alebo nemala dostať od štátu peniaze na svoje projekty. Je zjavné, že napriek mediálnej podpore protivládne zameraných médií to na zvyšok Slovenska nezaberá.

Tým nechcem povedať, že akákoľvek menšina si nezaslúži podporu štátu, ale nemala by sa z toho robiť politika, obzvlášť nie na ulici. Žiaľ od vlaňajších protestov Za slušné Slovensko sa to stalo u nás zvykom. Akoby sme zabudli, že politika patrí do parlamentu a štátna grantová podpora kultúry by mala zostať odborným problémom na diskusiu s tými, ktorých sa priamo dotýka.

Apropó ešte k Bystričanom vo vláde. Peter Pellegrini a Ľubica Laššáková sú poctiví pracanti, ktorí svoje vládne funkcie vykonávajú na sto percent. Môžu pri tom urobiť aj nejakú chybu, ale otierať si o nich hubu pri každej možnej i nemožnej príležitosti dokážu len politicky zaujatí ľudia zväčša z Bratislavy, akoby sme my ostatní „z vidieka“ neexistovali.

Preto som voči podobným protestom imúnny a myslím si o nich svoje. A nech mi je prepáčené to isté si myslím aj o „bratislavskej kaviarni“ a bezbrehých liberáloch, ktorí nemajú radi „smerákov“…