Každý človek, vec, ale aj budova má svoj príbeh. Myslím, že by bolo zaujímavé vypočuť si aspoň pár príbehov, ktoré by rozpovedala Rooseveltova nemocnica. Možno by boli zaujímavejšie, ako keby ich vyrozprávali samotní zamestnanci.

Prežila jednu silnú generáciu

Bola skolaudovaná v roku 1981, teda už prežila jednu silnú generáciu. Napriek tomu si myslím, že nie je dôchodkyňa a má veľký potenciál na ďalší rozvoj a môže dať priestor na profilovanie a rozmach  ďalším  generáciám špičkových odborníkov. Má 37 rokov a preto je na čase zamyslieť sa nad tým, čo všetko by sme mali my  urobiť pre ňu,  aby bola ona pripravená dať nám to najcennejšie čo má… „priestor pre náš rozvoj“…

Bude to pre všetkých ťažké obdobie, ale to nevadí, ja som presvedčená, že to bude stáť za to

Už viacerí štatutári sa pokúšali nájsť politickú podporu pri získaní zdrojov na rekonštrukciu nemocnice. Doposiaľ sa podarilo zrekonštruovať centrálne operačné sály, urgent, centrálnu sterilizáciu, vstupnú halu do polikliniky, polovicu Ára a vozovku vo vnútri areálu. Verím tomu, že teraz je ten čas, kedy máme priestor na získanie politickej podpory na komplexnú rekonštrukciu nemocnice. Samozrejme, aj v živote našej nemocnice, je všetko otázka zdrojov a priorít.

Som veľmi rada, že pán premiér sa v rámci svojich priorít zameral na zdravotníctvo a preto je aj téma rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice pre nás absolútnou jednotkou. Toho času už finalizujeme prípravné fázy v oblasti podkladov pre štátnu expertízu a verejné obstarávanie. Ak dá vláda zelenú, vyhrnieme si rukávy a ideme do toho. Bude to pre všetkých ťažké obdobie, ale to nevadí, ja som presvedčená, že to  bude stáť za to. Samozrejme je tu aj otázka možnej výstavby novej nemocnice.

Toto je téma, ku ktorej rezonuje celkom silná diskusia, čo je správne, pretože je potrebné zvážiť všetky možnosti a situáciu reálne vyhodnotiť. Chcela by som, aby ľudia v našom regióne reálne vedeli, že toho času bolo zodpovednými autoritami prijaté jasné rozhodnutie, ktoré pre nás predstavuje síce kompromis, ale zároveň aj perspektívu v jasných kontúrach.

Štát alebo súkromník?

 Naša nemocnica je jediným koncovým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v celom Banskobystrickom kraji, je mestskou nemocnicou, výhradným, celoslovenským poskytovateľom vo vybraných odbornostiach, metodikách a výkonoch a zároveň, podľa štatistík aj koncovou nemocnicou pre okresy Prievidza a Handlová.

Prvým faktom je, že na toto všetko stačí naša kapacita. Druhým faktom je, že priestor v rámci Banskej Bystrice, kde by bolo možné v zmysle územného plánu postaviť  rozsiahly nemocničný komplex nie je, resp. ani nie je vo verejnom vlastníctve. Tu som sa dostala k filozofickej otázke vlastníctva, resp. otázke, či má byť nemocnica typu Rooseveltova v súkromnom vlastníctve, alebo zriadená a riadená štátom.

Ja som nezávislá, bez jednoznačného priklonenia k akejkoľvek politickej strane a hovorím, že pre občanov Slovenska je aj historicky lepšie aby koncová zdravotná starostlivosť bola poskytovaná subjektom v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Prečo, lebo hlavnou motiváciou súkromníka je zisk a teda nebude mať apriori motiváciu poskytovať  komplikovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť (to môže byť inak, ak by bol systém inak nastavený, čo je však otázka politická a krátkom čase nerealizovateľná).

Záver z toho je pre mňa faktom číslo tri, a teda všetci chceme mať dostupnú náročnú diagnostickú a liečebnú starostlivosť, ktorú nám toho času a za týchto podmienok akýkoľvek súkromník nevie poskytnúť.

Toto sú tri kľúčové fakty, ktoré viedli k politickému rozhodnutiu zrekonštruovať Rooseveltovu nemocnicu. Vyhrňme si teda všetci rukávy a ideme do toho… dúfam, že presadiť najkomplexnejšiu rekonštrukciu v dejinách Rooseveltovej nemocnice sa podarí.

Uvidíme v akom rozsahu, pretože  vždy musí byť prijatý politický konsenzus, avšak už dopredu hovorím, že vopred všetkým, ktorí nám pomôžu presadiť túto myšlienku veľmi ďakujem…

P.S.: Samozrejme, že mi to nedá a budem sa snažiť, aby to mohla byť komplexná rekonštrukcia