Vážený pán primátor, čas je drahý. Občas si spolu sadneme a rýchlo predebatujeme nejakú tému. Teraz som tento text chcel pripraviť do diskusie na zastupiteľstve mesta Banská Bystrica. Ale som de facto v karanténe.
Za to, že som uveril tamtým hore, že v mojom veku nemusím ísť na testy. Nasledoval trest za poslúchnutie – zákaz vychádzania. Čo bude do termínu zasadnutia, neviem. Možno už pôjdeme aj do nejakého koncentračného tábora…
Ale, k veci. Mojou srdcovkou je cestovný ruch. A k nemu patria aj mestské hradby. Pýcha mnohých európskych miest. Aj lákadlo pre turistov. V Banskej Bystrici sú dlhodobo spustnuté. Na mnohých miestach zarastené náletovými drevinami.
Už sú tomu roky, ako som sa dozvedel o tom, že časť múrov mala byť osvetlená a ktosi tam dokonca položil káble. Kedy to bolo? V akom je to stave? To asi ešte žili dinosaury.
Zhruba pred tromi rokmi som začal trochu hrýzť, pripomínajúc zlý stav hradieb. Neustále som dostával informáciu, že hradby sú sčasti na súkromných pozemkoch, teda nie je to vysporiadané. Mestské hradby vlastne nepatria mestu. Predstav si, s týmto zodpovední úradníci vydržali pomaly už 25 rokov.
Pred dvoma rokmi som to už začal brať vážne. Spomínaš si? Aj Ty si mi povedal, že do konca roka bude pasportizácia. Už vtedy, keď si to povedal, však v skutočnosti bola hotová. Na oddelení kultúry zmenili rétoriku. Pasportizácia je vraj urobená, ale zle. A je len jeden exemplár, ktorý ukazovali, ale my sme ho nevideli. Doteraz. Prečo Ťa nikto neinformovali, že pasportizácia je už hotová? Nie je niekomu lepšie nenáhliť sa, keď je termín až do konca roka?
Keď som sa dozvedel, že pasportizácia je hotová, hradby ako tému som navrhol do priorít mesta. Mojou vinou však odtiaľ vypadla. Lebo veď pasportizácia už predsa je. Taký bol argument. Šup von z priorít. Že sa nič konkrétne neurobilo? Ale, už je pasportizácia. A prišiel ešte jeden návrh. Dáme niekomu fušku. Nech urobí maketu hradieb. Aj tvorca už je…
Vlani na októbrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva kolega Vlado Sklenka prečítal návrh uznesenia, aby sa mesto urýchlene zaoberalo hradbami a baštami, ktoré sú v zlom stave. Ja som bol na operácii. Rekonvalescencia trvala veľmi dlho a potom prišla korona. Požiadal som, aby sme v júni tohto roka na komisii kultúry dostali informáciu, čo sa s tým udialo.
Prišla informácia, že už odišiel list na ministerstvo kultúry. Ďalšia komisia akoby ani nebola. Nemal som sa koho opýtať. Totiž nikto z vedenia odboru či oddelenia kultúry neprišiel. Akurát teraz som sa dozvedel, že list cez sekretariát odišiel v polovici októbra a ministerstvo odpovedalo o týždeň. Po roku…
A začal sa osvedčený ping pong. My na kultúre nič, to druhí. Sekretariát. A riešiť by to malo majetkové oddelenie. A vôbec – oslovil som vedúcu odboru, horúce gaštany mala z ohňa ťahať vedúca oddelenia.
V prípade hradieb budem asi spoločne postupovať s Banskobystrickou alternatívou. Prejavila záujem. Nie, nie som do nich zaľúbený, skôr naopak, ale všetko čo poslúži mestu, je dobré.
A prečo až takto? Si zavalený veľkými problémami. A mal by som si asi nájsť vhodnejší čas. Ale, kedy bude? Chcel som, aby si poznal môj pohľad a moje skúsenosti, ako v niektorých veciach funguje úrad. Nebojím sa Tvojho hnevu, skôr si myslím, že získam nejaký dobrý bod azda. A rád stále pomôžem. Ale chodiť z kancelárie do kancelárie s odkazmi a počúvať výhovorky, to nie.
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné