Hovorí sa, že štátny rozpočet je zákonom roka a čísla v ňom veľa naznačia o tom, ako bude vyzerať hospodárenie politikov a za čo všetko chce štát minúť naše dane. Myslím si, že to isté platí aj na úrovni mesta a obzvlášť, ak sú na príjmy a výdavky samosprávy naviazané aj zámery miest zvýšiť dane.

Nakoľko po mesačnej dišpute k návrhu výrazného percentuálneho navýšenia daní nie sme ani 3 dni pred zasadnutím zastupiteľstva presvedčení, že tento zámer máme podporiť, považujem za dôležité a korektné zhrnúť dôvody prečo sa chystáme nezahlasovať za predložený materiál.

Za posledné týždne som počul zmysluplné názory od kolegov, ale aj veľmi veľa zavádzajúcich údajov šíriacich sa mestom a tiež výmyslov, kto koho manipuluje a kto komu chce pomôcť a dokonca, kto je kým kúpený…

Skutočne to už niekedy hraničí s ohováraním a balansovaním za hranou zákona a slušnosti. Tak skúsme zabudnúť na táraniny niektorých premotivovaných ľudí a poďme argumentovať číslami, lebo rozpočet nie je o emóciách, ale ekonomických ukazovateľoch a exaktných číslach.

Návrh medziročne zvýšiť dane v Banskej Bystrici od roku 2020 sa percentuálne dá vyjadriť takto: Za byty navýšenie o skoro 51,5 %, za rodinné domy o 66,6 %, objekty na podnikanie o takmer 40 %, zastavané plochy o 43 %, stavby na poľnohospodárstvo a skleníky o 100 %, za chaty na individuálnu rekreáciu o viac ako 41,5 %.

Možno sa to v reálnych sumách zdá niekomu veľa a niekomu málo, no tak je to so všetkým. Ja však tvrdím, že väčšina obyvateľstva na Slovensku nie sú ľudia, ktorí nad týmto nárastom myknú plecami a s úsmevom ho zaplatia.

Poplatok za komunálny odpad kvôli skládkovaniu ide tiež hore a tak bežná rodina na sídlisku s 3 izbovým bytom môže medziročne očakávať nárast výdavkov len na daniach mestu o 50 a viac eur. Podnikatelia, ktorých návrh navýšenia daní z terajších 3,60 eur za m² zastavanej plochy ročne bude stáť v roku 2020 už až 5 eur. Tieto poplatky prenesú automaticky do cien za svoje služby a tovary, ktorých koncovými odberateľmi sme my – bežní ľudia. Plánované navýšenie má priniesť do rozpočtu celkovo 2,5 milióna eur ročne.

Dôvod, prečo nechceme tento zámer navýšenia daní v meste podporiť je ten, že rozporujeme výšku výdavkov, ktoré samospráva plánuje budúci rok minúť. Deficit rozpočtu je 2,5 milióna eur a ten sa má vykryť zo spomínaného navýšenia daní v roku 2020. My sme však pri študovaní rozpočtu vo výdavkoch našli čísla, ktoré nám proste nesedia a nemáme k nim ani do dnes po všetkých rokovaniach a vznesených otázkach reálne odpovede a zdôvodnenia.  

Odvolávky na znenia zákonov nám k odkontrolovaniu kalkulovaných súm proste nestačia. Rozpočet mesta totiž považuje náš klub Srdcom Bystričania za kľúč k tomu, ako nastaviť navýšenie daní primerane a skutočne opodstatnene. Všetci vieme, že zavedenie sociálnych balíčkov a rôznych povinností pre samosprávy skončil na pleciach miest a obcí bez podstatnejšieho krytia zo strany štátu.

Treba však na druhej strane aj podotknúť, že za posledné roky rozpočet mesta Banská Bystrica narástol na strane príjmov z 50 miliónov eur na aktuálnych skoro 90 mil. eur a aj v roku 2020 príjmy mesta stále budú rásť. Rozpočet mesta na strane príjmov  na rok 2017 bol 76,5 mil. eur, na rok 2019 bol 84 mil. eur a na rok 2020 jej 87,5 mil. eur. Avizovaný výpadok na daniach 900 tisíc eur je len výpadkom z plánovaného resp. očakávaného navýšenia príjmov.

Je to ako keď predpokladáte od zamestnávateľa navýšenie platu v budúcom roku o 100 eur, ale nakoniec to bude “len“ o 70 eur. Je to síce sklamanie, že je to o 30 eur menej, ale stále príjmom rastiete a je to dobré, len musíte prehodnotiť plány na výdaje o spomínaných 30 eur mesačne. Viete však, že budete mať v peňaženke o 70 euro viac.

Hnevá ma osobne, že ak sa samosprávy odvolávajú pri zámere zvýšiť dane na nariadenia štátu, očakával by som jednotný postup samospráv voči zákonodarcom. Ja som na jeseň protestoval pred NR SR s kolegami z iniciatívy Cesty pre Slovensko a snažili sme sa vysvetľovať všetkým, ako neriadené novely zákonov zaplatia nakonci dňa bežní ľudia. Nikto nás vtedy nepočúval a dokonca mnohí kolegovia nás vysmiali, že šaškujeme.

Dnes, keď sa práve oni odvolávajú na nariadenia štátu je na čase baviť sa o tom, čo kto urobil pre to, aby k tejto situácii nedošlo? Prečo združenie krajských miest na Slovensku, ak chcelo protestovať, nezaujalo spoločné stanovisko pár mesiacov pred voľbami do NR SR vo forme zavedenia rozpočtových provizórií, a to by bol skutočný signál smerom k politikom, že nie je možné viesť krajinu zo stoličky v Bratislave, ale je nutné sa o zákonoch baviť so všetkými zainteresovanými stranami.

Argument, ktorý som počul a straší občanov rozpočtovým provizóriom nepovažujem za opodstatnený. Za 14 rokov ako som poslancom bola napríklad Banská Bystrica niekoľko rokov v provizóriu a nič vážne sa nestalo. Rozpočet po nájdení konsenzu je možné prijať hocikedy mimoriadnym zastupiteľstvom a mesto funguje bez problémov ďalej. Len to by sa z politiky na Slovensku nemohla vytratiť schopnosť bojovať za dobré veci…

Ak návrh navýšenia daní dňa 10.decembra 2019 v našom meste neprejde, tak predkladateľ stiahne z rokovania aj rozpočet, lebo ten ráta už s navýšením daní. Ja tvrdím, že je škoda, že sme nenašli spoločnú reč a nepripravili aj alternatívne riešenia, ako sme ponúkali. Som však presvedčený, že pozmenený rozpočet mesta na rok 2020, ktorý zohľadňuje reálne možnosti samosprávy sme schopní prijať aj bez dlhotrvajúceho rozpočtového provizória,a to hneď v úvode roka – len musí byť vôľa.

Pre objasnenie ešte dodám, že mesto v rozpočtovom provizóriu čerpá prostriedky každý mesiac jednu dvanástinu z rozpočtu roku minulého, čiže neskolabuje mesto, ani organizácie na neho naviazané. Dokonca ani dotácie subjektom nebudú meškať, lebo všetci vieme, že ich prvé kolo refundácií nastáva až niekoľko týždňov po novom roku. Panika vo forme mnohých dezinformácií preto nie je na mieste…

Nedávno som počul veľmi dobré zamyslenie, že participatívny rozpočet mesta, kde je 40 tisíc eur sa rozdeľuje projektovo po mnohých a mnohých sedeniach a rozpočet mesta vo výške skoro 90 mil. eur po zasadnutí dvoch finančných komisií, ktoré okrem iného rokovali aj o rozpočte. Chcem tým len naznačiť, že možnosť rokovať a prekopávať tak významný materiál by mala byť využívaná donekonečna.

Všetci vieme, že investičná výstavba je za posledné roky obrovská a bohužiaľ pri jej realizácii sa prirodzene ničia ulice miest a verejné priestranstvá vo všeobecnosti. Vznikla preto zákonná možnosť zaviesť v samosprávach tzv. daň alebo poplatok za rozvoj, ktorú zaplatí jednorázovo mestu investor pri kolaudácii. Pri často šialených cenách nových nehnuteľností, ktoré sú na trhu, by zavedenie tejto dane vo forme percenta z investície bolo jednou z ciest ako revitalizovať na náklady investorov verejné priestranstvá v našom meste.

Túto možnosť Banská Bystrica zatiaľ nevyužila, ale vydáva sa cestou zvýšenia daní z nehnuteľností, ktoré sa použijú aj na spomínané opravy a údržbu. Škoda, aj práve tu by som videl spoločnú cestu pre mestá a zjednotenie sa v jej stanovení a výbere. Celkovo financovanie samospráv zo strany štátu si vyžaduje úplne nový pohľad na fungovanie. Podielové dane, ako výrazný zdroj financií, prinášajú veľké výkyvy v príjmoch samospráv a baviť sa o tzv. mixe daní a jeho správnom a zmysluplnom percentuálnom vybalansovaní je na mieste. Len to by znamenalo rozsiahle zmeny a veľa práce, do ktorej sa zjavne zákonodarcom v NR SR nechce… 

V meste Banská Bystrica vznikla pred pár týždňami občianska petícia proti neúmernému zvyšovaniu daní. Ako klub Srdcom Bystričania, sme tak ako aj ostatné kluby v zastupiteľstve, dostali výzvu na vyjadrenie sa k tejto problematike. Jasne sme zadefinovali, prečo máme problém s návrhom na zvyšovanie daní a aj to, že nie sme proti postupnej úprave a valorizácii, ale v miere, ktorá zodpovedá reálnosti výdavkov mesta pre najbližšie roky.

Taktiež sme odmietli podporiť oficiálne túto občianku aktivitu, aby sme jej nedali politický podtón a neznevážili tak prácu aktivistov. Banská Bystrica sa tak asi ako jediné mesto na Slovensku stala centrom malého povstania a myslím si, že sme práve z nášho mesta vyslali signál na neutíchajúce diskusie po celom Slovensku. Vďaka za to, lebo len vecná argumentácia prináša vždy výsledky. 

My sme z výdavkov mesta na rok 2020, ktoré boli podkladom k návrhu na zvyšovanie daní vypichli tie, ktoré tvorili podstatnú časť deficitu mesta v spomínanom návrhu rozpočtu. Napríklad sme sa pýtali na metodiku výpočtu nárastu tarifných platov, ktorá je v rozpočte plánovanás navýšením  o 2,5 mil. eur, alebo zimná a letná údržba ciest a chodníkov v meste vo výške skoro 2,5 mil. eur. Je to nárast medziročne o 1,4 mil. eur práve kvôli spomínaným chodníkom.

Porovnávame tieto služby aj s inými mestami a hľadáme v našom klube opodstatnenosť týchto čísel.Tvorcovia rozpočtu predsa k týmto navýšeniam výdavkov museli prísť výpočtami… Nevieme relevantne zaujať k tomuto stanovisko, lebo metodiku výpočtu navýšenia taríf o 17 percent nepoznáme. Koľko to bude znamenať reálne navýšenie mzdy pre zamestnancov samosprávy? 

Nepozdáva sa nám ani stanovenie poplatku za výkon spomínanej údržby, ako taxatívny, čiže nezohľadňujúci silu zimy či letnej údržby s ohľadom na počasie. Taxatívna úhrada 2,5 mil. eur za tieto služby zároveň úplne ruší možnosť mesta si tieto služby objednávať u správcov bytoviek či konkrétnych občanov mesta ako sa pokúšajú v iných mestách.

Stále tvrdíme, že cesta k nastaveniu daní na zmysluplnú výšku,vedie cez vysvetlenie všetkých plánovaných výdavkov mesta na rok 2020 a vysvetlenie ich navrhnutej výšky. Zníženie výdavkov nakalkulovaných v deficite na polovicu totiž laicky znamená možnosť nastaviť navýšenie daní len o polovicu zo zámeru, ktorý je predložený na rokovanie zastupiteľstva už tento utorok 10.12.2019.

V politike som sa naučil, že vždy je čas hľadať dobré riešenia, a preto aj dnes,  deň pred zastupiteľstvom, sa treba baviť, lebo emócie nie sú na mieste. Ide o dane, financie a rozpočet a to je téma na vecnú diskusiu vždy.

Na záver možno ešte malá konštatácia, že všeobecne dane na Slovensku a zavádzanie nových a nových daní zo všetkého na čo si len spomeniete, je pre ich využívanie a plytvanie považované oprávnene absolútnou väčšinou spoločnosti za problém číslo jedna.

Mrzí ma, že programy politických strán pre nastávajúce voľby do NR SR sú plné len plánov na nové a nové druhy sociálnych balíčkov, čo opäť na Slovensku spustí len a len zvyšovania a zavádzanie nových a nových foriem daní zo všetkého. Sú to vždy spojené nádoby, len bohužiaľ miera pomoci touto formou je málo adresná, ale väčšie dane zastihnú nás všetkých.