Štátne inštitúcie sú popri kultúrnych a geografických faktoroch bohatstva a rozvoja štátu vysoko na prvom mieste. Napríklad Demokratická republika Kongo má 80 % svetových rezerv koltánu, ktorý je potrebný do každého mobilu.

Ale bohatstvo z minerálnych zdrojov nerozvíja spoločnosť a nepomáha občanom štátu. Stačí pár ozbrojených rebelov, menšia pracovná sila a pás pristávacej plochy. A samozrejme korupcia na každej úrovni.  

Ani naše štátne inštitúcie nám nedávajú dostatočnú dôveru a verejná správa má často problém komunikovať s verejnosťou. Existuje dokonca téma, ktorá sa tvári byť tabu – vojenské letisko Sliač.

Po neúspešných protestoch proti letisku spred viacerých rokov cítiť únavu a bezmocnosť. Na hluk a znečisťovanie prostredia vojenskými stíhačkami sú ľudia už zvyknutí z čias, keď tu trénovali sovietske stíhačky. Ako dieťa som sa pred ich hlukom skrývala do pivnice a zostali mi veľmi silné spomienky.

V súčasnosti sa pripravuje ďalšia veľká rekonštrukcia letiska a prijatie nových stíhačiek. Pritom letisko Sliač je medzi mestami Zvolena a Banská Bystrica, ktoré sú tak blízko, že sa kedysi chceli spojiť a vytvoriť súmestie. Je tiež v tesnej blízkosti kúpeľov Sliač, ktorých fungovanie sa snaží zachraňovať štát.

Navyše hrozí zánik civilného letiska, ktoré má potenciál rozvíjať región. Žiada sa mi spomenúť cestovný ruch, ale ako, keď nad najväčším a na históriu bohatým mestom budú lietať stíhačky? Rozvoj tohto regiónu sa vymenil za pohodlie ľudí pracujúcich na letisku. Nenachádzam totiž iný dôvod, prečo sa vojenské letisko nebuduje pár kilometrov ďalej, mimo husto osídlených miest.

Netreba príliš rozmýšľať nad tým, ako je takáto arogancia štátnych inštitúcií voči verejnosti vôbec možná. Netreba si ani predstavovať nejaké výhodné strategické záujmy pre všetkých. Stačí si spomenúť na Demokratickú republiku Kongo. Je prirodzené, že ak má niekto moc, tak ju chce využiť a každý by radšej pracoval v Sliači  ako na Oremovom Laze.

Medzi kultúrnymi faktormi rozvoja štátu je rozhodujúce náboženstvo. Vo vyspelých krajinách ho ľudia prijímajú, ale nepovažujú za veľmi dôležité. Veria viacej vo svoje vlastné sily a schopnosti meniť si svet okolo seba. Veriť v dobro mocnejších býva zaručenou cestou do pekla. Voči mocným je však potrebné používať mocné zbrane. Slušnosť často nestačí.

Sme svedkami toho, ako sa protesty Afroameričanov rozšírili po celých Spojených štátoch. Na pomoc dobrej myšlienke sa pridali ľudia na celom svete. Je predsa radosť, ak môžeme podporiť niečo, čomu veríme alebo niekoho, kto má vážny problém. Obyvatelia miest Sliač, Zvolen, Banská Bystrica a okolitých dedín si o podobnú podporu nedokázali požiadať.

Rozumiem apatii ľudí, ale je dobré si uvedomiť, že to nie je len naša práca a náš um, ale predovšetkým náš záujem o veci verejné,  neustála kritika štátnych inštitúcií, ktoré nám umožňujú žiť inak ako žijú v Kongu.