Máme ju všade dookola. Dokonca si pitnou vodou môžeme polievať záhradky a plniť bazény. Ale počet krajín, ktorým dochádzajú zdroje povrchovej aj podzemnej vody narastá.

V Číne vybudovali tisíckilometrový kanál, ktorým privádzajú vodu do hlavného mesta Peking. Ide o najdrahšiu stavbu v histórii ľudstva. Aj New York si vodu čerpá zo vzdialenosti 150 kilometrov. Sú štáty, ktoré pitnú vodu získavajú z morskej, to je však pomalý a finančne náročný proces.

Na vodu je naviazané poľnohospodárstvo a potravinová sebestačnosť. Len málo krajín si ju bude môcť dovoliť. A len málo krajín bude môcť potraviny vyvážať.

 Goldman Sachs nazval vodu ropou budúceho storočia. Už teraz sú mestá a štáty, ktoré majú veľké problémy a o 20 rokov sa očakávajú problémy v Sao Paulo, Londýne, Melbourne, Jakarte, Pekingu, Istanbule, Tokiu, Béngalúre, Mexico City a na juhozápade Spojených štátov. O 50 rokov budú mať najhustejšie osídlené štáty, Čína, India a aj USA veľkú krízu. Najlepšie na tom bude Rusko, Brazília a Kanada.

 Z malých štátov by si svoje strategické postavenie mohlo polepšiť aj Slovensko, ak si dokážeme vodu zadržať na našom území a rozumne s ňou zaobchádzať.

 To ale nie je jediná podmienka. Ak sa pozrieme na štáty, ktoré dnes vlastnia ropu, niektoré z nich sú extrémne bohaté a niektoré naopak chudobné. Preto navyše potrebujeme pochopiť aj agresívne zákony medzinárodného prostredia a uspieť v ňom.

Boj o kontrolu nad vodou je už v plnom prúde a preto ani také snahy,ktoré nás tlačia nadol, ako je zrušenie civilného letiska Sliač na dva roky či dokonca váhanie nad jeho znovuobnovením, zničenie kúpeľov Korytnica alebo devastáciu kúpeľov Sliač a okolitých miest vojenským letiskom, netreba podceňovať.

 Zaujímať sa o medzinárodné prostredie je nutnosťou, pretože toto prostredie bude do našich životov zasahovať stále viacej a viacej.