Čo človek, to odborník na demokraciu. Pre mňa má demokracia blízko k aktivite a tolerancii zároveň. A najmä má potenciál rozvíjať jednotlivca a spoločnosť.

Projekt participatívneho rozpočtu je jedným zo zrkadiel našej demokracie. Hovorí nám o tom, ako sa navzájom tolerujeme a zároveň ako aktívne vieme spolupracovať. Teda koľko slobody pri tvorbe a výbere projektov je občanom umožnené zo strany Mestského úradu v Banskej Bystrici a koľko tejto slobody občania využijú.

Dám možno neuveriteľný príklad, ktorý sa stal pár rokov po nežnej revolúcii. Zavádzala sa medzinárodná skúška z francúzskeho jazyka – DALF, ktorá ako to je bežné, obsahuje niekoľko častí. Čítanie a počúvanie s porozumením, gramatickú časť, písanie slohu a ústnu časť. Zvykne sa rozdeliť do dvoch dní a robí sa osobitne písomná a ústna časť.

Avšak vtedy sa na Slovensku rozdelila na štyri časti a medzi jednotlivými časťami bola povinná polročná prestávka. To znamenalo, že ak si niekto chcel skúšku urobiť, musel ju robiť dva roky. Polroka sa pripravoval na porozumenie textu a potom sa polroka pripravoval na gramatickú časť a tak ďalej. Táto situácia trvala najmenej rok a samozrejme, ľudia si chodili robiť skúšku do Brna, Viedne a inde mimo Slovenska.

Možno sa s podobnými nezmyslami stretávate aj dnes. Možnosť rozhodovať a rozhodovať odborne, alebo aspoň originálne sa nenecháva len tak ujsť. Aj keď dnes si tí mocní najskôr zistia, čo ľudia chcú, alebo potrebujú a až potom „rozhodnú“.

Avšak participatívny rozpočet je participatívny rozpočet. To znamená, žiadne obmedzenia zhora, žiadne odborné komisie, žiadne odborné kritériá a žiadne vyraďovanie projektov z hlasovania pracovníkmi MsÚ. Rozhodujú len radoví občania či už priamo, prípadne nepriamo.

Určite si všetci želáme, aby naše spoločné financie boli použité čo najefektívnejšie. Ale výstupom projektu participatívneho rozpočtu nie sú prioritne projekty, preto nie je dôležité, či sú dobré alebo zlé. Výstupom participatívneho rozpočtu je slobodné vytvorenie a navrhnutie projektov, ich slobodný a spoločný výber. Teda vytvorenie demokratického prostredia.

Dôverujme si ako spoločnosť. Aj keby sme si v participatívnom projekte zvolili prednášku o módnych trendoch na úkor vysadenia stromov, bude to naša spoločná voľba, ktorá bude výsledkom toho, že sa podarilo vytvoriť prostredie, v ktorom sa dalo presadiť to, v čo ako spoločnosť veríme.

Umožniť voľbu a slobodu nemá iba nejakú abstraktnú morálnu hodnotu. Poskytuje nám informáciu o tom, akí sme. Až následne, keď vieme akí sme, môžeme na tom niečo meniť a rozvíjať sa aj ako spoločnosť, ako celok. Najdôležitejšie je, že sloboda aktivizuje a práve aktívni ľudia sú tým prioritným výstupom participatívneho rozpočtu. 

Verím, že na konci dňa zistíme, že obavy z nezodpovednosti ľudí v hlasovaní alebo z nedostatku odvahy nechať rozhodnutie na nich, boli nezodpovedné, falošné a úplne o niečom inom.