Podľa súčasných plánov bude socha Bela IV. v nadživotnej veľkosti ukrytá pohľadom návštevníkov historického námestia. Téma umiestnenia sochy sa však opäť otvorila.

V tejto súvislosti by si Banskobystričania mali vyjasniť vzťah k osobnosti Bela IV. Je totiž veľký rozdiel, či bude stáť pred alebo za Barbakanom. 

Belo IV. bol na sociálnych sieťach prirovnaný k poštárovi, ktorý priniesol listinu s mestskými právami a bol tiež označený za Maďara, ktorý je nášmu mestu dosť cudzí.  

Od rozpadu Rakúsko – Uhorska je presne 102 rokov. Je to v porovnaní s trvaním Uhorska, teda 1 000 rokov, veľmi krátky čas. Aj keď si pripočítame pár rokov pred rozpadom, ešte vždy to je krátky čas, v ktorom sa identifikujeme ako Slováci, oproti dlhému času, keď sme boli Uhri.

Naše etnikum sme nevnímali ako niečo, čo nás významnejšie odlišuje od iných uhorských etník. Preto aj spojenie „Uhor rovná saMaďar“ nie je korektné. Dokonca existujú názory, že starí Slovania osídlení pod Karpatmi sa nazývali Uhrami (od „u gory“) ešte pred príchodom maďarských kmeňov.

Uhorská história je aj našou históriou a uhorskí panovníci boli aj našimi panovníkmi. Slováci, podobne ako iné uhorské národy, sa vzdali pomenovania Uhri, ktoré nakoniec zostalo Maďarom. Hungary znamená Uhorsko, ale tiež Maďarsko.   

Orientáciou na vlastný národ sme sa príliš vzdialili našej uhorskej histórii, sploštili sme tým svoju identitu a hodnotu. Myslím si, že je čas uvedomiť si kým sme boli, kto sme a kým chceme byť.

Už nie je dôvod zotrvávať v bojovej nacionalistickej póze a donekonečna čerpať z dejín len tie fakty, ktoré poukazujú na našu odlišnosť a zriekať sa všetkého spoločného.

Spolužitie s inými národmi, národnosťami či etnikami a schopnosť spolupracovať sú vlastnosti, ku ktorým sa dá vracať aj cez spoznávanie našej histórie. My sme sa jej zriekli v záujme politických cieľov emancipovať sa ako národ. Ale je čas obrátiť sa späť a prijať fakt, že sme boli Uhri.

Osobne nemám blízko k feudálnym panovníkom. Tak ako iní, aj Belo IV. sa musel zapáčiť najaktívnejšiemu, teda maďarskému etniku, ale zároveň vedel, že oblasti bohaté na drahé kovy musí podporiť a tiež ako ich má podporiť. A tak sa z osady stalo prosperujúce mesto – Banská Bystrica.

Belo IV. bol náš uhorský panovník a naše mesto, pôvodne uhorské, sa zrodilo jeho rozhodnutím. Na banskobystrické historické námestie jeho socha určite patrí.