Nikto z nás nechce byť klamaný. Narúša to vzťahy a priateľstvá, a aj uráža našu osobnosť. Navyše, pochybnosti a hľadanie iných argumentov sú potom zárodkom pre šírenie ďalších „právd“. Tieto rozdielne názory nás potom zbytočne rozdeľujú. Je dôležité zotrvať v diskusii bez hnevu a zbytočných emócií. Nemali by sme ani natláčať druhému svoj názor. Aj my sa v niečom môžeme mýliť.

Aktuálne pre dnešnú dobu som si spomenul na diela prevažne z 18. storočia, ktoré sme rozoberali počas štúdia na vysokej škole (John Locke – Esej o ľudskom rozume, Listy o tolerancii, Otázky pojednávajúce prirodzené právo; či François-Marie Arouet (Voltaire), a iní myslitelia a filozofi).

No keď sa bavíme o hľadaní pravdy, najviac mi zarezonoval v pamäti výrok francúzskeho filozofa Charles-Louis de Secondat, Baron de La Brède et de Montesquieu (1689 – 1755). Montesquieu bol spolutvorca idey deľby moci, ktorú rozpracúval v nadväznosti na Lockovo učenie o deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

V spisoch Duch zákonov a Perzské listy Montesquieu zdôvodňoval, že panovník musí celkom rešpektovať zákony schválené parlamentom a činnosť sudcov má byť celkom nezávislá. V opačnom prípade panuje nesloboda.

Jeho výrok „Kto tvrdí, že je Boh, hovorí viac než vie, rovnako ako ten, čo tvrdí opak,“ je presným vyjadrením toho, že pokiaľ nepoznáme úplnú pravdu, môžeme sa aj my mýliť stále.

Pátrať po pravde úplne prirodzené. Priam je to potrebné. Potrebujeme to pre nastavenie pravidiel správneho fungovania.

Platí to medzi priateľmi, v rodine, v práci, v štáte, no malo by to platiť aj na vyššej úrovni. Či už je to politika alebo iná nadnárodná úroveň. Čím väčší priestor a vzdialenejší od nášho bežného života, tak nám ostáva už len spoliehať na to, čo sami zistíme alebo čo nám ponúknu z dostupných zdrojov.

Áno, hneď nás napadne slovo cenzúra, keď niekto potrebuje obmedzovať prístup k iným zdrojom informácií. Je tu na mieste otázka, či takáto cenzúra pomáha chrániť pravdivé poznanie alebo je účelová. Zakázať spoznávať iné zdroje informácií môže byť zdôvodnený  akokoľvek šľachetne, vždy len odhalenie samotnej jedinej pravdy ukáže správnosť a úprimnosť týchto obmedzení. Či boli účelové v niečí prospech alebo nás mali skutočne chrániť pred zlom.

Prakticky už od pandémie sme svedkami týchto rozdielností. Pravda o pandémii začala rozdeľovať spoločnosť. Očkovanie to len vystupňovalo. Hádky a boj o vlastnú pravdu sa prejavili na každej úrovni, medzi priateľmi, v rodine, ale aj v celospoločenskej rovine. Každý z nás má už svoju životnú skúsenosť, že aj priateľ oklamal. O politikoch ani nehovorím.

Boje na Ukrajine znovu rozvírili v spoločnosti dohady, kto koná dobro a kto je na strane zla. Pozorne sledujeme vývoj a zbierame všetky informácie. Niektorí z nás to už vzdali. Človeka to vyčerpáva alebo nemáme na to dostatok času, venujeme sa radšej svojim vlastným povinnostiam.

Už som bol svedkom viacerých názorových roztržiek medzi známymi, ktorí chceli presvedčiť tú druhú stranu o svojej pravde. V niektorých prípadoch to skončilo žiaľ aj ukončením priateľstva. Nedopustime to, aby názorová odlišnosť trhala naše vzťahy. Diskusia by mala prebiehať a mali by sme pozorne počúvať aj tých druhých, nielen pretláčať svoj názor. Nebojujme kvôli iným názorom. Nehádajme sa. Diskutujme. Počúvajme.

„Pravdivý má byť nielen výsledok skúmania, ale aj cesta k nemu. Samotné skúmanie pravdy musí byť pravdivé.“ Karl Marx, nemecký filozof a  ekonóm 1818 – 1883.

Hľadať pravdu a žiť v nej je základom pre správny postoj k veciam. Je to tak od nepamäti. Hľadáme pravdu, lebo len na nej sa vieme posúvať dopredu. Tak vznikala aj samotná veda. Na faktoch, otvorenom poznaní, skúmaní, porovnávaní, až po definície záverov.

Z prvých záverov sme si vytvorili ďalšie overené základy, ktoré sme už brali ako konštanty a snažili sme sa posúvať naše poznanie ďalej. O tom je aj celé štúdium a naberanie nových poznatkov. Chyby, ktorých sa dopustíme na tejto ceste bádania, sú pre nás cennými skúsenosťami.

Aj v škole začíname so základnými farbami alebo malými číslami a až potom pokračujeme ďalej v štúdiu až ku zložitejším vzorcom. Len vďaka pochopeniu základných elementárnych vecí môžeme rozumieť aj tým náročnejším úlohám a situáciám. Sociálne siete dovoľujú prejaviť svoj názor každému, avšak každý názor sa môže líšiť od pravdy.

Po ruskej invázii na Ukrajinu sme všetci zbystrili pozornosť. Sledovali správy a pociťovali prirodzenú potrebu pomôcť ľuďom v núdzi. Pomáhať ľuďom, ktorí k nám prišli. Nevedeli sme, dokedy to bude trvať, nevedeli sme, koľko ľudí k nám ešte príde. Pomoc sme však robili z vlastného presvedčenia.

„Mier sa nedá udržať silou; dá sa dosiahnuť iba pochopením.“ Albert Einstein, teoretický fyzik 1789 – 1955.

Odhliadnuc od správ, ktoré sa nás valia zo všetkých strán nezabúdajme, že skutočný život, šťastie a pohoda, sa tvorí v našom okolí tak, ako si ho vytvoríme my sami. Keď sa budeme hádať na hlúpostiach, nenájdeme šťastie, a ani pravdu. Konať dobro a vnímať potreby druhých ľudí by mal byť základ nášho spoločenského života.

Marek Modranský