Na mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici som v utorok 8. februára predniesol k téme obrannej dohody s USA diskusný príspevok, z ktorého uvádzam podstatnú časť. Mrzí ma veľmi, že niektorí volení zástupcovia občanov stále ignorujú reálne hrozby pre našich obyvateľov, hluk, emisie a bezpečnosť.

Odporúčajú im dokonca sa s tým zmieriť, lebo tu žijú roky. Nesúhlasím s týmto tvrdením, pretože úloha poslanca chrániť ľudí a podieľať sa zvyšovaní kvality života, a nie vedome prispievať k zhoršeniu podmienok každodenného života. Aké záujmy ich k týmto tvrdeniam vedú?

Obranná zmluva DCA medzi SR a USA vo veci prenájmu letísk na našom území pre účely iného štátu sa nám zdá ako záležitosť a súčasť len najvyššej úrovne medzinárodných diplomatických a obranných štruktúr. Z mestského prostredia sa nám môže konflikt svetových veľmocí javiť ako téma, ku ktorej nemôžeme prispieť alebo niečo, čomu nemôžeme zabrániť. Navonok sa nám riešenie tejto témy zdá možno veľmi vzdialené od našich problémov.

Vojna alebo mier

Sme volení obyvateľmi mesta Banská Bystrica. Je našou povinnosťou pozorne sledovať vývoj spoločenskej, ekonomickej, ale aj bezpečnostnej situácie. Svojimi rozhodnutiami rovnako prispievame k tomu, či budeme podporovať mier alebo konflikt a vojnu. Platí, že nikdy nie je neskoro zachovať sa múdro a zodpovedne.

Vnímam túto tému a prípadné dopady veľmi citlivo a s úprimným záujmom poznať, či bude mať uzatvorenie tejto zmluvy pre obyvateľov nášho mesta, regiónu, naše rodiny a každodenný život vplyv a aký.

Som vďačný za doterajšiu aktivitu zástupcov miest Banská Bystrica, Zvolen, Sliač a ďalších obcí v blízkosti letiska Sliač, ktorí oprávnene v zastúpení svojich občanov očakávajú od predstaviteľov kľúčových rezortov vlády SR odpovede na otázky reálneho naplnenia zmluvy a jej rizík pre kvalitu života a bezpečnosť ľudí žijúcich v celej dotknutej oblasti.

Treba otvorene vyjadriť obavy, či toto bude skutočne len cvičenie alebo je to zakrývanie iných záujmov iného štátu v jeho vlastnom konflikte s iným protivníkom. Okrem zvýšenej frekvencie letiska a hrmotu lietadiel, stíhačiek či vrtuľníkov je potrebné sa uistiť, že táto zmluva nebude vytvárať základy pre rozšírené zbrojenie cudzieho štátu pre provokáciu iné štátu, a to zneužitím územia Slovenska, prenechaním časti nášho územia cudzím vojskám.

V tejto súvislosti uvediem výrok známeho rímskeho štátnika, rečníka a filozofa, autora početných politicko-teoretických, filozofických aj rečníckych spisov. Cicero je vnímaný vo všeobecnosti ako jeden z najvšestrannejších vzdelancov, ktorých svetu dala rímska kultúra. Vo svojom diele „O povinnostiach“ uvádza: BELLUM AUTEM ITA SUSCIPIATUR UT NIHIL ALIUD, NISI PAX, QUAESITA VIDEATUR. (Vojnu treba začínať tak, aby sa zdalo, že nejde o nič iné, ako o mier.)

Mám obavy, že sa naša bezpečnosť  uzatvorením tejto formy zmluvy nezvýši, ale skôr naopak. Sme členskou krajinou NATO, plníme si v plnej miere všetky naše záväzky, ktoré z členstva vyplávajú. Ako teda táto zmluva zvýši našu bezpečnosť viac ako členstvo v NATO?

Zvýšená premávka letiska Sliač (dúfajme, že len) na cvičebné lety s neohraničeným počtom vojenskej techniky iného štátu spolu v kombinácii so skladovaním a presunom ostrej munície, môže byť reálnou hrozbou pre bezpečnosť obyvateľov.  Zvuk stíhačiek a bojových vrtuľníkov bude zaiste narúšať doterajšiu kvalitu života.

Minulé vedenie Banskobystrického kraja pod vedením županov p. Marčoka, Murgaša a Maňku, plánovali rozvíjať toto letisko ako turistický a obchodný potenciál pre civilnú verejnosť. Dňa 26. marca 2003 bola krajom zriadená spoločnosť Tatra Air, ktorá mala za cieľ rozbehnúť pravidelnú leteckú linku Sliač – Praha pre rozvoj obchodných vzťahov a podnikateľské príležitosti pre náš región.

Pod súčasným vedením kraja tieto zámery úplne zamrzli, a to odovzdaním zvyšného 30-percentného podielu BBSK v letisku Sliač pre Ministerstvo obrany len na vojenské účely. Skončila tým civilná prevádzka letiska pre ľudí. Skončili chartrové lety pre bežných ľudí na dovolenky. Namiesto toho sa tým otvorili dvere pre cudzí štát a ich vojakov, ktorí nám tu budú s veľkým predpokladom len narúšať doterajšiu kvalitu života.

Desať rokov je dlhá doba. 10 rokov si zabrzdíme rozvoj letiska pre civilné účely. Z obdobia 10 rokov vzniká návyk, a ja si nechcem zvyknúť na to, že som živý terč, alebo že mi ponad strechu domu budú každodenne krúžiť naplno ozbrojené lietadlá. Takto rozmýšľa každý obyvateľ nášho regiónu.

Ja si nechcem zvyknúť, že pri mojom dome bude parkovať niekoľko desiatok plne naložených a ozbrojených lietadiel, ich hrmot pri opakovaných vzletoch ma vždy upozorní, že už musím zabudnúť na to, že žijeme v pohode a mieri, ale že zo mňa a mojej rodiny niekto pre svoj záujem urobil živý terč.

Každý chce a má právo na primeraný kľud, mier a istotu. Zmluva DCA môže ohrozovať záujmy Slovenska a jeho občanov.  Podľa prieskumov až dve tretiny obyvateľov si to neželajú a tento názor by sme nemali  opomenúť. 

Potrebuje Slovensko naozaj tých 100 miliónov € ako kompenzáciu za to, že sa naša krajina de facto týmto zapojí do konfliktu iných štátov? Pripájam sa k názoru, že s obidvomi stranami konfliktu potrebujeme mať korektné vzťahy na diplomatickej a hospodárskej úrovni. Koncentrovaná militantná výzbroj iného štátu na našom území vytvára z obyvateľov dotknutých oblastí možné živé terče – zdôrazňujem – pre jeho súpera. Stávame sa tak súčasťou jeho záujmov, nie predmetom jeho ochrany.

Chceme mier! Slovensko má svoju históriu, kultúru, vlastný ľud.  Nechceme žiadne cudzie vojenské základne, žiadne cudzie vojská, žiadne cudzie muničné sklady, žiadne velenie od zahraničných subjektov a osôb pre našu armádu a našich vojakov, beztrestnosť cudzích vojakov na našom území. Sú tu naši ľudia, a tí majú chrániť našich občanov. Je to zásah do suverenity Slovenska.

Ak je vrcholnými predstaviteľmi Slovenskej republiky účelovo opomenuté alebo nám odopreté právo vyjadriť sa k tejto životne dôležitej téme formou referenda za celú oblasť a súmestie Zvolen – Sliač – Banská Bystrica, musíme ako poslanci a volení zástupcovia občanov žijúcich v  tejto dotknutej lokalite využiť naše právo vyjadriť svoj názor k dopadom a hrozbám vyplývajúcich z podpísania predmetnej zmluvy medzi SR a USA, a to jasne definovaným uznesením v tomto znení: „Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici nesúhlasí s prijatím Dohody o obrannej spolupráci  medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Sme zásadne proti akejkoľvek prítomnosti akýchkoľvek cudzích vojakov na území Slovenska.“

Na úplný záver, odhliadnuc od faktoru bezpečnosti ako takej, ešte doplním jednu oblasť, a to je hluk a emisie, ktorý budeme musieť pri určitej frekvencii cvičení a letov znášať. 

Na jednej strane sa tu všetci hráme na ekológiu a vytváranie kľudových zón, budujeme pri obchvate mesta protihlukové bariéry pre autá s hlukom 70-75 dB, no niektorým zrejme už nevadí, že také bojové lietadlo pri vzlete vytvorí tlakovú vlnu podobnú výbuchu, že má pri tomto manévri spotrebu PHM do 20 až do 60 litrov za sekundu!

Napríklad autobus MHD má spotrebu 33 litrov, avšak na 100 km, ktoré spáli za zhruba 4 hodiny prevádzky, nie JEDNU sekundu! Letová hodina bojového lietadla má za dôsledok spotrebu od 4.000 do 33.000 kg paliva za hodinu!!! To všetko pôjde do ovzdušia rovno nad naším mestom!

Pre porovnanie miery hluku pri cvičeniach stíhačiek uvádzam príklady hladín hluku, ktoré budeme musieť vo vzletovom kuželi v Banskej Bystrici a okolí strpieť:

Ešte v roku 2013 hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková za rezort varovala  obyvateľov našej oblasti BB – Sliač: „Pri skúšobných letoch je možné, že v danej oblasti sa vyskytne rázová vlna – silný zvuk podobný výbuchu, ktorý bude spôsobený prekonaním rýchlosti zvuku stíhacím lietadlom.  Zvukový efekt, tzv. aerodynamický, ktorý spôsobujú stíhačky, možno počuť v oblastiach letových koridorov našich vojenských letísk, a to najmä na strednom a západnom Slovensku. Všeobecne môžu tento jav vyvolať iba letecké prostriedky, ktoré dosahujú rýchlosť zvuku, čo je asi 330 metrov za sekundu. Ministerstvo obrany sa touto cestou ospravedlňuje všetkým dotknutým občanom za nepríjemnosti spôsobené cvičnými letmi. Žiaľ, podobné situácie nemôžeme vylúčiť ani do budúcnosti, keďže nácviky pri nadzvukovej rýchlosti sú nutné pri skúšaní a zalietavaní nových motorov.“

Dnes sa už našim ľuďom neospravedlňuje nikto. Dnes nás už len stavajú pred hotovú vec –  prijať a podriadiť sa rozbehnutému vlaku v podobe konfliktu dvoch veľmocí, kde sa od nás žiada poskytnutie územia pre jedného z nich. Prečo máme byť súčasťou ich konfliktu a trpieť tu tieto negatívne dopady?  

Som presvedčený, že máme právo na zachovanie mieru, prirodzenej pohody a doterajšej bezpečnosti pre ľudí žijúcich v tejto oblasti. Všetci naši obyvatelia si to zaslúžia.