Vo všeobecnosti mi pripadá nevkusné (možno je to profesijná deformácia) komentovať myšlienkové pochody a skutky tých, ktorých doba postavila pred úlohy, na ktoré očividne odborne ani ľudsky nestačia.

Oni sa sami nezvolili –  chyba sa stala inde. Viac ma zarazilo hlboké intelektové súznenie všakovakých aktivistov a dokonca časti poslancov mestského zastupiteľstva (tzv. Ledeckého kolóna)  s perlami ducha dnes už chvalabohu bývalého štátneho tajomníka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky pri diskusiách o plánoch udržateľného mestského rozvoja území Banskej Bystrice a Zvolena.

Vladimír Ledecký

Tí spoločne natláčali Banskej Bystrici, ako jedinému krajskému mestu model, že o eurofondoch v ďalšom programovom období nebude môcť rozhodovať samostatne. Všetko našťastie – verme, že už definitívne – dobre dopadlo, ale hanbu si ponesú…

Keď som pred desiatimi rokmi na protest proti devastácii slovenského zdravotníctva nominantmi vlády pani Radičovej odchádzal z postu primára psychiatrického oddelenia, v pamätnom rozhovore s Jakubom Bubeníkom pre televíziu Markíza som okrem iného povedal:

„Je možno potrebné, aby každý občan Slovenska na vlastnej koži prežil a navždy si zapamätal, že vláda pravice prináša pre obyčajného človeka nielen zbedačovanie, chudobu a hlad, ale aj chorobu, utrpenie a smrť. Takmer  každá slovenská rodina mala svojho gardistu aj svojho komunistu. Má, horribile dictu, aj svojho voliča súčasnej vládnej koalície.“

Ludvík Nábělek

Znovu sme – v oveľa tragickejšej verzii – v podobnej situácii. Čo k tomu dodať? Azda len  verše od národného barda Milana Rúfusa, v ktorých sa ohláša múdrosť ľudovej rozprávky Čert slúži. Možno si pamätáte –  keď sa čert svojim chválil, ako okradol chudobného človeka, bolo to už priveľa aj na Lucifera:

„Hej, ty somár pažravý!“

celým peklom znie to.

„Prečo si sa do cesty

chudobnému plietol?“

Tisíc rokov daromne

touto hubou mlátim?

Ku bohatým chodí čert,

baran, ku bohatým!

Milan Rúfus

Poučíme sa niekedy?