Nemal som veľké očakávania voči oficiálnym oslavám 77. výročia Povstania.  Nebyť skutočnosti, že organizátori a tobôž aktéri boja za slobodu za to nemôžu, aj by som rozmýšľal, či sa ich vôbec zúčastniť.

Nelákala ma predstava ísť a počúvať falošné prejavy tých, ktorí  napriek tomu, že na oslavy najväčšej udalosti v histórii slovenského národa nedali v tomto roku ani deravý groš, nemali hanbu prísť do Banskej Bystrice a niečo šemotiť o hrdinstve.

A predsa všetko dobre dopadlo. Nie vďaka, ale napriek účasti „predstaviteľov“ boli tohtoročné oslavy zdrojom nefalšovanej človečiny a silných posolstiev.

Protifašistickí bojovníci pod sochou Partizána

Ako obyčajne, začali sme už v sobotu podvečer. Oblastná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Banská Bystrica stred organizuje každý rok v predvečer hlavných osláv spoločné neokázalé stretnutie pod „našou“ sochou partizána pri malej stanici.

Stretli sme sa, položili venčeky, porozprávali sa. Bez toho, že by sa o tom, podobne ako o kladení vencov k pamätnej tabuli generálov Goliana a Viesta na bývalej budove Veliteľstva pozemného vojska, kde sa to všetko v noci z 29. na 30. augusta 1944 začalo, objavila zmienka v oficiálnom programe osláv či v médiách.

Eva Holéczyová, v pozadí bývalý podpredseda oblastného SZPB Matej Kán

Odzneli krátke prejavy predsedu Jána Žiška, viceprimátora Jakuba Gajdošíka a člena predsedníctva SZPB Jozefa Ťažkého, a aj poďakovanie členkám organizácie Zväzu žien, ktoré sa spolu s predsedom a jeho manželkou starajú o okolie pomníka.

Ocenenie za obetavú prácu v našej organizácii SZPB prevzali pán predseda a dlhoročná (nielen vekom) duša našej organizácie pani Eva Holéczyová. Dohodli sme sa na čo najhojnejšej účasti na hlavných oslavách 29. augusta s cieľom podporiť Múzeum SNP a jeho riaditeľa v neľahkom boji so súčasnou mocou pripravujúcou oklieštenie právomocí, postavenia a významu tejto inštitúcie, kľúčovej pre zachovanie národnej hrdosti a identity.

Ludvík Nábělek s pani Evou Holéczyovou

V tejto súvislosti sa človeku vynára – nedá mi nespomenúť – plazivé znižovanie významu všetkého národného, s ktorým sa stretávame zo strany súčasných „elít“ a ktoré napokon ako tzv. optimálny vývin bolo postulované už vo Vízii vývoja Slovenskej republiky do roku 2020, publikovanej Inštitútom pre verejné otázky, známym pod skratkou IVO. Oslavy 77. výročia Slovenského národného povstania pred Múzeom SNP mali z môjho pohľadu niekoľko vrcholov.

Dôvodom na optimistický pohľad do budúcnosti, ktorá očividne nemusí byť len prázdnou nádobou konzumu a globalizácie, bolo vystúpenie stále mladučkého Martina Haricha so zhudobnenou básňou Milenci bôľu od účastníka francúzskeho odboja, klenovského rodáka s výnimočným osudom, učiteľa, partizána a básnika Karola Pajera. Všetko najlepšie k narodeninám, Martin, veľmi si vážim a obdivujem vašu múdrosť a citlivosť.

Naši veteráni, Martin Harich a na plátne Karol Pajer so zachránenými deťmi

Po dlhšom čase dostal na Slovensku priestor na hlavnej tribúne zástupca krajiny našich povstaleckých spolubojovníkov a osloboditeľov. Skoro každá veta, ktorú predniesol senátor Rady federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie a zároveň predseda Skupiny priateľstva so Slovenskou republikou Vjačeslav Timčenko, bola odmenená potleskom.  Analýzy Globseku očividne neklamú, väčšina Slovákov vidí hrozby pre európsku a svetovú bezpečnosť  inde ako v Ruskej federácii.

Absolútnym vyvrcholením programu bolo vystúpenie jedného z posledných žijúcich účastníkov Slovenského národného povstania Vladimíra Strmeňa. Ľudské, vecné aj intímne osobné, apelujúce. Burcujúce a v dnešných pomeroch rebelantské, upozorňujúce aj varujúce. Vystúpenie, ktorým potvrdil, že reálni účastníci protifašistického odboja boli a stále sú odhodlaní zdvihnúť svoj hlas, a keď treba, aj viac, v boji proti nespravodlivosti, neprávosti a krivde, nech sa už skrývajú za akokoľvek navonok páčivé frázy.

Upozornil na nečestné a nebezpečné zámery kohosi, kto sa spolieha na to, že spolu s oslabením úlohy Múzea SNP sa oslabí aj heroický odkaz bojovníkov Povstania, smerujúci k ukotveniu nášho miesta vo svete a zachovaniu štátnej aj národnej svojbytnosti.  Je aj našou mravnou povinnosťou tento apel neodignorovať a v spoločnom zápase nesklamať.

Veteráni – vojak a partizán: Branislav Tvarožek a Vladimír Strmeň