Dňa 29. augusta 1944 vo večerných hodinách vystúpil v bratislavskom rozhlase minister národnej obrany vtedajšieho slovenského štátu Ferdinand Čatloš. Vo svojom prejave okrem iného povedal (citujem): „…V takomto položení, ktoré nám hrozí najkrvavejším ničením a zotročením, vlastné vojenské sily účinnej obrany nám nedostačujú. V dôsledku tejto skutočnosti prichádzajú na Slovensko jednotky nemeckej armády. Vojaci, občania! Oznamujem vám túto skutočnosť s tým, aby ste v nemeckom vojsku, ktoré prichádza na Slovensko, videli našich priateľov. Prišli, aby nám pomohli zdolať zákerného nepriateľa. Náš najvyšší veliteľ, prezident republiky, vláda a ja, minister národnej obrany, sme pevne presvedčení, že v spojení s nemeckými vojskami podarí sa nám zákerný vpád nepriateľa odraziť a vo všetkých krajoch nášho Slovenska bývalý pokoj a poriadok znovu obnoviť.“
A pokračoval: „Preto vás vyzývam, aby každý statočný vojak a každý statočný Slovák privítal všade nemecké vojská ako našich spojencov a aby im účinne pomáhal. Nikto nech sa nedá klamať partizánmi. Nikto nech neverí ich klamstvám a každý nech sa v obrane Slovenska, po boku nemeckých vojsk, nebojácne postaví proti nim, nech poslúchne svoju zákonitú vládu…“
Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Ešte počas noci odletelo z budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici dnes už okrídlené heslo „Začnite s vysťahovaním!“, ktorým plukovník Ján Golian nariadil slovenským vojenským posádkam ozbrojený boj proti prichádzajúcim nemeckým jednotkám.
A v dopoludňajších hodinách nasledujúceho dňa sa z Banskej Bystrice prvýkrát ozval aj Slobodný slovenský vysielač s Mirkom Veselom, prostredníctvom ktorého sa správa o tom, že Slováci sa nezmierili s okupáciou svojho územia cudzími vojskami, dostala do sveta. Slovenský národ si svojím odporom voči okupantom získal rešpekt všetkých slobodomyseľných krajín.
Mal som to šťastie, že som v rámci prajného a podnetného rodinného prostredia vyrastal v bezprostrednom kontakte s organizátormi a bojovníkmi Povstania. Môžem preto zodpovedne povedať, že boj proti presile okupačných vojsk nebol motivovaný populizmom ani kariérizmom.
Bola to vec svetonázoru, svedomia a mravného imperatívu, ktorý viedol Slovákov k nasadeniu vlastných životov v mene vznešeného cieľa.
Som presvedčený o tom, že dnešný spor o takzvanú „dohodu“ o „obrannej“ spolupráci má podobnú podstatu. Vôbec ma v tejto súvislosti nezaujímajú reči – parafrázujúc prejav generála Čatloša – najvyššej veliteľky ozbrojených síl, vlády ani ministra národnej obrany.
Pripomínajú mi nepodarené, no zato nie menej nebezpečné déja vu. Môj dnešný mravný imperatív velí nezradiť odkaz našich otcov a starých otcov a nedopustiť akúkoľvek prítomnosť akýchkoľvek cudzích vojsk na území našej vlasti.
Na utorkovom zasadnutí Mestského zastupiteľstva preto podporím prijatie uznesenia odmietajúceho prítomnosť cudzích vojakov na území Slovenska.
Dovetok
V priebehu rokovania utorkového mestského zastupiteľstva požiadal o online vystúpenie z Bratislavy poslanec NR SR Igor Kašper (Sme rodina), ktorý oznámil poslancom že nezahlasuje za súdnu reformu ani za obrannú zmluvu medzi Slovenskom a USA.
V následnej poslaneckej diskusii okrem iných vystúpil aj poslanec Ludvík Nábělek (poslanecký klub HLAS-SD) a prečítal text uvedený v tomto jeho blogu.
Predseda tohto poslaneckého klubu Marek Modranský po pripomienkach obyvateľov a samospráv z okolia letiska Sliač navrhol, aby mestské zastupiteľstvo schválilo uznesenie, ktorým by vyjadrilo nesúhlas s obrannou zmluvou s USA a akoukoľvek prítomnosťou cudzích vojakov na území SR. Tento návrh napokon neprešiel…
Autor: Ludvík Nábělek, Foto: ilustračné a archív