Ludvik Nábělek: Hrá sa Osudová

Blog
20 /

Motto:

Dozněla Devátá

a končí komedie,

namísto Piláta

svět si dnes ruce myje.

Sám kříž si zhotoví

a sám si hřeby ková

a král je křížový.

Hraje se Osudová…

Karel Kryl: Žalm 71 (z EP Carmina resurrectionis)

Pesničkár a básnik Karel Kryl by sa bol v apríli tohto roku dožil osemdesiatky, rovnako si v tomto roku pripomíname aj tridsať rokov od jeho smutnej predčasnej smrti. Spomíname na jedinečného básnika, ktorý prinášal bohatým kultivovaným jazykom písané posolstvá v sprievode nezameniteľného hlasu a gitary.

Básnik z rodu Vysockých, Dylanov a Okudžavov, pritom však bytostne česko-slovenský Moravák, citlivý a pre mnohých nepríjemný svedok neľahkej doby. Mnohé jeho skladby zľudoveli, dodávali nám nádej a odvahu v rokoch neslobody za každého režimu. A hoci vznikali v druhej polovici dvadsiateho storočia, v mnohých prípadoch dokonalo komunikujú s dnešnými poslucháčmi všetkých generácií.

Krylova zvýšená citlivosť vnímania mu umožnila vidieť viac ako dokázali iní – a čas ukázal, že videl viac, než dokázalo uniesť jeho srdce. Kryl nebol politik, ale intenzívne sa zaujímal o veci verejné. Tým, že žil roky v socializme a potom ďalšie roky v kapitalistickom svete, mal obrovské skúsenosti a mohol porovnávať.  Toto všetko chcel využiť po návrate do Česko-Slovenska v roku 1989 a prispieť radami porevolučným vládcom, ako narábať s nadobudnutou slobodou.

Zo svojho života v emigrácii vedel, aká krehká je demokracia a ako ľahko sa môže zmeniť na vojnové pole. Preto mu vadil nedostatok tolerancie k iným názorom, obmedzovanie priestoru na diskusiu a neschopnosť  zmysluplnej dohody. Nielen Pražským hradom bol preto za svoje vnímanie a varovania považovaný za neprijateľného rebela  a rýchlo vytlačený na vedľajšiu koľaj.

Igor Cvacho

Igor Cvacho

Ako v rozhovore pre Púchovské noviny uviedol Krylov slovenský priateľ, výtvarník a pesničkár Igor Cvacho:  „Noví vládcovia, ktorí v divokých deväťdesiatych rokoch devastovali Česko-Slovensko rozkrádaním a korupciou, nahuckali proti nemu médiá aj verejnú mienku a nakoniec ho doslova vyhnali z Čiech ako človeka, ktorý nepochopil novú dobu.“

S  pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote by bol svojím poukazovaním na riziká doby dnešnými hlásnymi trúbami progresivistických úderiek vyhlásený za konšpirátora. No azda ešte viac ako pre iných takzvaných konšpirátorov, o ktorých s dešpektom fabulujú politici a novinári poplatní liberálno-globalistickej vízii jedinej povolenej pravdy, pre Karla Kryla platí nespochybniteľný fakt, že jeho posolstvá sa ukázali byť nielen mrazivo pravdivé ale aj prorocky aktuálne.

Toto všetko sa mi opäť pripomenulo po prečítaní príspevkov dvoch významných slovenských filozofov, ktorých postrehy a myšlienky ma často inšpirujú.

Profesor Emil Višňovský vo svojej glose uverejnenej na portáli Slovo dňa 13. júla pod názvom „Politika ako demonštrácia sily“ okrem iného konštatuje: „Ten, kto mal ešte nejaké ilúzie o politike ako takej – teda o tom, čím politika môže byť a je vo svojej najhoršej podobe, mohol po oslavách výročia NATO vo Washingtone úplne a nadobro precitnúť. Mohli sme vidieť politikov oslavujúcich vojenskú alianciu, klaňajúcich sa jej až po dno a stavajúcich celú svoju politiku už iba na vojenskej sile. Politikov neschopných povedať, nieto už vykonať čokoľvek, čo by nerinčalo zbraňami. Politikov ako hlásne trúby militarizmu, ako obhajcov a šíriteľov svojej moci tankami, delami, raketami, dronmi, lietadlami a smrtiacou muníciou. Politikov demonštrujúcich bludný názor, že aj demokraciu je možné takto presadzovať a šíriť. Ba nielen demokraciu, ale aj samotný mier podľa nich môže byť iba výsledkom vyhratej vojny. Nech za takýmito politikmi stoja akékoľvek zištné či svetovládne záujmy, akékoľvek ekonomické sily, niet pre nich žiadne ospravedlnenie. Občania sa musia mať na veľkom pozore pred takýmito politikmi  (pokiaľ už nie je neskoro). Dokonca aj pred politickým systémom, ktorý politikom umožňuje rozhodovať o všetkom a z občanov robiť len trápnych divákov, rukojemníkov či priamo obete.“

Profesor Emil Višňovský

Profesor Emil Višňovský

No a profesor Oliver Bakoš vo svojom príspevku v Pravde z 19. júla s príznačným názvom – alúziou „Zmráka sa, strieľa sa – k vojne sa chýli?“ píše ešte konkrétnejšie: „Mnoho spoluobčanov je znepokojených súčasným stavom sveta, v ktorom množstvo jednotlivcov, zneistených politickým vývojom, podlieha vlastnému brutálnemu vkusu a siaha po strelnej zbrani. Svet sa pokúšal streľbou zlepšiť stredoškolský študent na Zámockej ulici v Bratislave i vysokoškolský študent na Karlovej univerzite v Prahe. Obeťou surového atentátu sa u nás doma stal premiér Robert Fico, v USA kandidát na prezidenta Donald Trump. Podarí sa nám ešte zabrániť obetiam, ochrániť diskusiu, no hlavne zachovať mier?“

Nezabúdajme na Kryla. Hrá sa Osudová…

Profesor Oliver Bakoš

Profesor Oliver Bakoš

Autor: Ludvík Nábělek  , Foto: archív a ilustračné

Ludvík Nábělek