Motto: „Život si to žiada, lebo on si vždy žiada svoje a nik sa tomu sprotiviť nemôže.“ (Rudolf Jašík: Čas medených tvárí, 1961)

Jašíkova novela Čas medených tvárí ma fascinuje od stredoškolských rokov, kedy som ju prvýkrát prečítal. Koľko rovín – ako horských hrebeňov  pri pohľade z Ďumbiera, koľko túžob, obáv, nádejí i temna, koľko naznačeného a nedopovedaného zároveň! A nie som v tom sám.

Spisovateľ Peter Holka o nej napísal: „Zosobňuje pre mňa to najlepšie z Jašíka a z literatúry vôbec. Už roky som do tejto prózy zamilovaný, som v nej až po uši, veď to aj je, okrem iného, novela o láske… Je to moja permanentná láska, zakaždým ma úplne ohúri a omámi, vyrazí mi dych, šaliem nad niečím, čomu sa hovorí umelecká dokonalosť. Áno, v texte je prítomná chudoba, materiálna bieda, drsnosť, no zároveň aj omračujúca jemnosť, vnímavosť a najmä hlboké porozumenie. Porozumenie je to, čo ľudstvo veľmi potrebuje, možno ho potrebuje zo všetkého úplne najviac, potrebuje ho každý z nás.“

Rudolf Jašík

Ale teraz späť do reality. Idú voľby, porozumenie sa vytráca. Z pútačov po celom Slovensku hľadia tváre uchádzačov o poslanecké miesta v mestských a krajských zastupiteľstvách. Tváre sa tvária. Čo sa za nimi skrýva?

Skúsenosť z parlamentných volieb je tristná. Vulgárnosť a nekompetentnosť demokraticky zvolených poslancov šokuje.  Ešte nikdy nesedela vo vláde a v parlamente tak neschopná zostava. Za pár rokov dokázali doviesť spoločnosť na hranicu samotnej existencie, zasiali nenávisť, pohŕdanie pravidlami i zákonmi, zrušili právny štát, priniesli chudobu, strach, bezmocnosť a beznádej. Najhroznejšie na tom je, že sa nezvolili sami.

Vždy som pokladal za nevkusné komentovať  duševnú (ne)spôsobilosť tých, ktorí sa vmanipulovali do funkcií a úloh, na ktoré odborne ani ľudsky nestačia. Teraz však už naozaj nejde o fazuľky.

Profesor Emil Višňovský vo svojom príspevku Načo sú politici (Slovo, február 2022) konštatuje, že „politika je zrejme najdôležitejšia ľudská činnosť, keďže ovplyvňuje osudy ľudí, celých spoločenstiev, národov a štátov. Činy politikov majú dlhodobé dôsledky a zasahujú mnohé generácie, aj tie ešte nenarodené, pretože vytvárajú podmienky pre ich život.“

Preto je dôležité, aby politici boli  vzdelaní, empatickí a morálni. Mali by to byť tí najlepší z daného spoločenstva, najschopnejší, najmravnejší a najzodpovednejší.

Emil Višňovský

„Politici sú tu na to, aby konali dobro v prospech všetkých. Takým dobrom určite nie je používanie sily na demonštráciu moci, takým dobrom nie je rinčanie zbraňami a ozbrojovanie. Takým dobrom nie je vysielanie ani prijímanie vojsk na cudzích územiach. Takým dobrom je presný opak: sila, ktorá slúži mieru, odzbrojovanie a neohrozovanie druhých svojimi armádami. Rozpoznať, kto je hrozbou  pre mier, a vojnu považuje za pokračovanie svojej politiky, je tá najdôležitejšia otázka súčasnosti. Na také čosi je však potrebná iná inteligencia, než akú pozorujeme u dnešných politikov alebo v niektorých médiách. Nemôže existovať žiadny dôvod na zabíjanie človeka človekom a už vôbec nie na organizované zabíjanie, akým je vojna. Politik, ktorý takéto dôvody  vymýšľa  alebo sa nechá  nahovoriť, sa stáva hrozbou pre tých, ktorým má slúžiť.“

Ludvík Nábělek

V posledných rokoch a desaťročiach môžeme pozorovať, že politika sa, a to nielen u nás, ale celosvetovo, ocitla v totálnej kríze. Je to vidno nielen na tom, čo politici robia (alebo nerobia, hoci by mali), ale hlavne na tom, akí ľudia sa dostávajú do mocenských pozícií.

Najtypickejšou vlastnosťou politikov sa stala nekompetentnosť, t. j. neschopnosť používať svoje postavenie na pozitívne ciele pre život a rozvoj spoločenstva. Na také čosi totiž nestačí iba vyhrať voľby a zasadnúť na mocenskú stoličku, na to je potrebná seriózna príprava, vzdelanie a mravnosť, teda komplexná kompetencia v zmysle nielen záujmu či nadšenia, ale aj, a to predovšetkým, schopnosti slúžiť občanom.

O mocenské pozície sa však dnes dominantne usilujú, a žiaľ nezriedka úspešne, aj tí  menej kompetentní po etickej i intelektuálnej stránke. Ani v našom meste to nie je inak. Z obrazoviek a veľkoplošných pútačov na nás hľadia vymydlené tváričky a dožadujú sa zmeny. Nesmieme im dovoliť  preniesť aroganciu a diletantizmus z vládnej úrovne do ulíc a inštitúcií Banskej Bystrice.

Mnohí ma poznáte ako lekára, odborníka na duševné zdravie, ktorý svojou dlhoročnou prácou pomáhal nielen svojim pacientom a ich rodinám, ale aj zdravej atmosfére v Banskej Bystrici a okolí.

Zľava Ludvík Nábělek, Miriam Lapuníková a Ján Nosko

Posledných osem rokov som vykonával aj funkciu poslanca mestského zastupiteľstva v úzkej spolupráci s pánom primátorom Jánom Noskom, ktorého podporujem od chvíle, keď v roku 2014 pred novinármi v hoteli Lux prvýkrát zverejnil svoju kandidatúru.

Som presvedčený, že naše spoločné priority  – ľudskosť, múdrosť a zodpovednosť pri rozhodovaní, nekonfliktné riešenia názorových rozdielov a všeobecná, no najmä sociálna spravodlivosť boli a ostávajú základom úspešného napredovania mesta.

To je aj hlavnou  motiváciou môjho rozhodnutia snažiť sa ako člen tímu Nosko 2022 o zachovanie kontinuity aj v nasledujúcom volebnom období. S trochou neskromnosti sa mi totiž žiada dodať, že dnes v Banskej Bystrici rozumná  alternatíva  neexistuje.

Zľava Ludvík Nábělek a Ján Nosko