Ľubomír Motyčka: Veľké prepáč Angelika, tomu sa hovorí vývoj od človeka k opici

Blog
0 /

Ani neviem prečo, ale v televízii dávali Angeliku. Ktovie na akej stanici. Viem, netreba mi pripomínať minulosť, ani prečo to dávali za komunistov. Bolo to perfektné odpútavanie pozornosti od istých protisocialistických nepokojov. A Angelika sa stala súčasťou vysmievaného gýču a vymývania mozgov prázdnou a tupou pseudokultúrou.

Teraz máme inú kultúru. A ja už skoro ani neviem akú. Kto by tie hlúposti pozeral. No pri Angelike som si teraz povedal: Pozriem si z nej kúsok, veď  kúsky o súčasnosti viem. Porovnám.“

A čo je z toho? Prepáč mi Angelika. Veď ty si vlastne krásny, dobrodružno – romantický film. Ešte aj z exotických krajín vidím viac ak na Lodi snov, ešte aj ten príbeh je lepšie spracovaný ako dnes. Ale dnes je to umenie, ktoré si zaslúži úctu a pozornosť a vysoké honoráre.

Každá doba má svoje. Dnes sa používa iná taktika. Keď je vo vláde zle, prídu ozbrojenci v priamom prenose a niekoho zadržia. Ešte sa ani poriadne nevie za čo, ale už je vinný. Je to fajn odpútavacia taktika. Vymyslel ju určite niekto veľmi múdry. Určite nie idiot. Nanajvýš ak debil. A miesta vo väzeniach je dosť. Aspoň zatiaľ. A nakoniec, aj sa uvoľnia. Stačí udať niekoho ďalšieho alebo sa jednoducho nenájdu dôkazy.

U koho sa nájdu, tak fajn. Kto je hore musí vedieť aj to, že raz padne dole. A ako tvrdo, to záleží na jeho morálke alebo na morálke tých, čo udávajú.

Lenže, ono sa tie zásoby raz minú a zase budeme potrebovať umenie. Večné ako Lenin.

Už teraz ponúkam námet na trhák, pri ktorom budú sedieť všetci ľudia. Úžasné umenie. On a ona. A ich dve deti. Dcéra túži po romantickej svadbe, no privyrába si ako elegantná prostitútka. Tak sa dostane až do parlamentu.

Syn je obrovský antikomunista. Jeho starší, ale movitý priateľ spomína, ako hrozne trpel za komunistov. Normálne ho odsúdili za to, že opil a pretiahol kamaráta. Ani za kňaza nedoštudoval. So synom našej rodiny sa zblížil na nejakých protištátnych demonštráciách.

Otec rodiny, aby to bolo dramatickejšie, ťažko znáša výsmech primitívnej ulice za to, že nosí manželkine ihličky. A manželka už len ťažko tají svoju závislosť na vysokej politickej funkcii. Je ochotná obetovať všetko. Len už nikto nič nechce.

Milí mocní, to bude film. Súčasný, hlbokomyseľný. Na obohatenie by niekto v rodine mohol byť aj černoch a niekto moslimský Arab či imigrant z Etiópie prenasledovaný miestnymi kresťanmi. Nech  je to na pulze doby.

Bože, ja mám nápady. Prečo vlastne nerobím politickú kariéru?

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka