Človek tak niekedy so smútkom hľadá obrovské lákadlá minimálne európskeho významu. A vzdychá. Keby sme niečo podobné mali aj na Slovensku. To by pomohlo cestovnému ruchu.

Lenže my unikáty máme.  A jedným z nich je aj železničná trať z Banskej Bystrice do Hornej Štubne. Ja som sa, logicky vybral až do Turčianskych Teplíc.

A bola to skutočne nádhera. Ešte v rámci mesta Banská Bystrica, do Uľanky, boli prvé tri tunely. Celkovo 22, i keď sprievodca vlaku hovoril 24. Tri zdroje uvádzajú 22, tak beriem tento údaj. Ale, nejde o počítanie.

Medzi tunelmi sa striedajú hlboké doliny s divokými potokmi a nechýbajú tu ani dôležité pramene pitnej vody. Mohutné lesy dotvárajú rúbaniská, pri trati kde tu vidieť stroje či staré železničiarske domčeky. Prakticky priamo z najdlhšieho tunela – Čremošnianskeho  dlhého takmer 4 700 metrov – je výdatný zdroj pitnej vody. Odtiaľ tečie Zalámanou dolinou aj rezká bystrina.

Po tomto tuneli sa už otvára turčianska“záhradka“. A prichádzajú Turčianske Teplice. Vtedy som si spomenul na Nórsko. Náš vlak smerujúci k ľadovcom čakal na trochu upachtených hostí z lode. Len čo nasadli, pohli sme sa. Vo vlaku som si mohol pozrieť trasu. Nechýbali propagačné materiály.  Do hôr sa šplhala zväčša špirálovitými  tunelmi.

Na jednom mieste medzi tunelmi, pri krásnom vodopáde vlak zastal, mnohí sme vystúpili a vypočuli si nejakú nórsku národnú pieseň. Vtedy som pochopil. Toto je krásny príklad spojenia bežného cestovania vlakom s cestovaním turistickým. Sme my horší? Máme menej? Alebo sme iba marketingovo neschopní?

Poďme do histórie a údajov. Trať sa stavala v rokoch 1936 – 40. Je v mimoriadne extrémnom teréne. O to viac dnes vyráža dych to, že vyše 22 kilometrová trať s 22 tunelmi sa stavala iba 4 roky. Preraziť najdlhší tunel trvalo len dva roky. Kto túto trať uvidí, nebude sa čudovať ani tomu, ako Egypťania postavili pyramídy. Toto dielo je porovnateľné. Aj počtom ľudí a možno aj niečím iným.

Robilo tu cca 12 400 robotníkov, práce sprevádzalo 22 000  úrazov, takmer 500 bolo spojených s ťažkými zraneniami. A stavba si vyžiadala 35 životov. Myslím, že v Dolnom Harmanci je aj pamätník obetí  tejto stavby.

Je to pekný výlet. Najmä deti určite poteší.  Len má svoje slovenské limity. Pre špinavé okná som cestou späť nič nenafotil. Na stanici v Turčianskych Teplciach som panej za okienkom nestál ani za slušnú odpoveď, keď som hľadal číslo vozňa. Ani sa mi to nepodarilo, vlak už chcel odísť. Na chvíľu som ostal pricviknutý vo dverách…

A aj tak som sníval. Taký, skoro nórsky sen. Trať je a bude zaujímavá nielen pre bežných cestujúcich, ale aj pre tých, ktorí sa vlakom vyberú kvôli nej samej. Kvôli jej krásam  a osobitostiam.

Okrem toho, okná budú čisté, niektoré vagóny s panoramatických výhľadom a všade vo vlaku budú informácie. A raz za čas bude v ponuke aj vyslovene turistický vlak. So zastávkami a prehliadkami najkrajších a najzaujímavejších  častí trasy.

Ja viem, realita….Vlak v súčasnosti nestojí ani na zastávke Harmanecká jaskyňa. Nechcem robiť analýzu, prečo je to tak. Akurát je to absurdné.