Nastali časy keď si to objektívne uvedomujeme. Preukazujeme úctu k lekárom, zdravotníkom vôbec, k učiteľom, ktorí zmobilizovali svoje detváky a urobili si internetové školy, k policajtom, predavačkám, ja i ku kominárovi z webu kominari BB, k potravinárom, smetiarom, už čakám kedy prídu.

Je to hádam dobre. Práca každého z nás má hodnotu. A zaslúži si úctu.

Úctu si zaslúžime vari aj my novinári. Len sa musíme ukázať. Pri fáraní do bane Dolina vo Veľkom Krtíši som sa najskôr viezol vláčikom. Potom sme kráčali so sklonenou hlavou a nakoniec sme šli štvornožky. Na mieste, kde z nízkeho stropu tiekla studená vody sa môj sprievodca zastavil a začal mi niečo vysvetľovať. Vydržal som aj túto skúšku. A až potom, vysedávajúc na uhlí v trojuholníku ťažobnej steny, som mohol robiť reportáž. Prelomil som ľady nedôvery a brali ma do partie.

V Rimavskej Sobote, v maštali štátneho podniku, bolo vyše 100 mladých býkov. Aby sa dali ovládať, všetky mali nozdry s železným kruhom. Išiel som robiť rozhovor s chovateľom. Stál tam v obleku a poltopánkach v hnojovej slame. A musel zasiahnuť. Býkom som sa nepáčil. Fučali, mykali sa. On začal chodiť od jedného k druhému a šepkať im: „Nebojte sa, to je dobrý ujo. Neublíži vám.“

Áno, utíšili sa a spokojne prežúvali, kým som sa s chovateľom rozprával.

Na ostrove Kos sme aj s manželkou stretli nadšenú sprievodkyňu po veternom mlyne. Poukazovala, porozprávala, dala ochutnať nejaké keksy z tu namletej múky a nesmierne rada nám porobila aj fotky na pamiatku. Tiež ju práca strašne bavila.

Dva týždne som čakal na operáciu a aj na ortieľ. Keby ste videli šťastné oči operujúceho lekára, keď mi po prebudení sa povedal: „Je to v poriadku. Budete žiť, nič tam neostalo.“ On sa z toho úprimne tešil…

Celú zimu sme mali starosti s kúrením. Rok predtým tam bol veľmi „šikovný kominár“. Všetko mal hotové raz dva. A viac sa neukázal. Konečne som sa na kominari BB dohodol s niekým druhým. Trvalo mu to. Čistil, rajbal, vysával. To viete, zanedbaný komín. Ale, ostala po ňom perfektná robota.

Prišiel čas, keď si častejšie ako inokedy ceníme ľudskú prácu. Konečne, že ten čas prišiel. A nech nám to vydrží. A teraz som si akosi uvedomil, že toto je akoby na 1. mája. Ale povedzte, prečo nevzdať česť práci aj inokedy?