História tu nie je len na to, aby sme povedali, že niečo bolo. Je to aj obrovská škola. Doslova nám ponúka cesty. Alebo aj ukazuje, že cesty niet.

Je tomu už asi 10 rokov, keď som robil veľký rozhovor s meteorológom pánom Jurčovičom. O klimatických zmenách. Už vtedy boli zjavné, len z toho ešte nebola téma dňa.

Popri tom sme však siahli aj do histórie. Boli totiž aj teplé, aj studené obdobia. V časoch keď padla Rímska ríša boli desaťročia studené – spôsobila to vraj nejaká sopka. Grónsko osídlili Vikingovia – názov ostrova je zelená krajina. Ľadovcov bolo menej ako teraz. Potom sa to zasa zmenilo. A aj na Vikingov to tam bola veľká zima. Najmä ovce sa už zase nemali na čom pásť.

Renesancia bola priaznivá. A potom zasa prišla tzv malá doba ľadová. V 19. storočí boli aj na Slovensku echt tvrdé zimy. A vôbec, jeden historik mi hovoril o pestovaní hrozna na Krupinskej vrchovine. Potom bola niekoľko stáročí prestávka. Pestuje sa tam znovu.

V doline, kde žijem, boli v 19. storočí sady jabloní. Priam exportných. Poloha vo vzťahu k slnku prinášala silné mrazy. Škodcovia vymrzli. Na jar stromy kvitli až dlho po jarných mrazoch. Dnes to neplatí. Stromy často na jar zamrznú. Sám som však ešte zažil poriadne zimy. Aj mínus tridsať. Dnes sa darí broskyniam – pokiaľ v kvete nezamrznú a paradajkám.

Svet sa klimaticky mení. Akurát nevieme povedať, či je to jav opakujúci sa, alebo či je to výsledok našej ľudskej práce. A tak sme sa vtedy s pánom Jurčovičom dohodli, že môžeme pochybovať, ale bolo by dobre, keby sme si životné prostredie chránili.

Len teraz, čo robiť? Iste, doma vieme, ako zlepšiť vzťah k životnému prostredie. Ibaže rozhodujúci je svet. Napadlo mi ekonomicky bojkotovať krajiny, ktoré prírodu najviac poškodzujú. Teda USA, Čínu, Indiu, Brazíliu….

Ale je mi jasné, že to sa nedá. A to, čo sa teraz deje, vnímam skôr ako hru veľkých a silných s ľuďmi. Moc peňazí je príliš veľká. A nakoniec, minulosť nás učí, že všetko je pominuteľné…