Ja viem, že od Haška dnes už takmer nikto nič nečíta, ešte aj Dobrý vojak Švejk začína byť zabudnutý. A to je dobre. Najmä vtedy, ak zistíme, že autorova štipľavá satira nám aj dnes má čo povedať. Kto by dačo také čítal? Načo nám je pravda?

Nedávno som vo svojej osobnej knižnici len tak siahol po Haškových poviedkach z čias Rakúsko – Uhorska. V jednej z nich sa píše o mecenášovi chudobných, váženom občanovi mesta, ktorý založil, no nazvime to moderným jazykom, napríklad nadáciu na podporu biednych. Vždy sa vyzbierali peniaze, vážený občan mal úžasnú povesť, akurát chudákom sa nič neušlo. Veď to poznáme. Kancelária, mzda pre správcu nadácie, personál a iné náklady.

Ako je to v súčasnosti? Napríklad v Banskej Bystrici. Máme tu silnú Komunitnú nadáciu Zdravé mesto, ktorá prežila Mečiara i Fica. Stále tam kraľuje pani Hirt. Známa je ani nie tak z charity, ako z protestným akcií. Naposledy pri vodoochranárskych opatreniach, keď neustále útočila na mesto neochotná uznať, že to mesto nerobí a neorganizuje.

Potom sme ju videli pri každej politickej demonštrácii Za slušné Slovensko, až kým ľudia nezistili, že je to nejaké čudné a nedôveryhodné. S jej menom sa spája aj to, ako Banská Bystrica prišla o eurofondy na rekonštrukciu mestského parku.

To však v skutočnosti nie je to hlavné. Vzhľadom na ciele nadácie je to dokonca asi len jej súkromná aktivita. Takže pardón, do toho ma nič.

Lenže, nadácia musí mať dokumentáciu a vyúčtovanie. Pred pár týždňami som sa pýtal, kde pani Hirt pracuje. Dostal som nepriamo urazenú odpoveď, že nadácia má dotácie. Okrem iného aj z nadácie Otvorená spoločnosť, ktorá je financovaná zo zahraničia.

Prepáčte, som zmätkár a dlhšie sa mi nedarilo nájsť vyúčtovanie tejto nadácie  za minulý rok. Žeby naozaj vlani do Bystrice nič nedala? A vlastne, čo ma do toho? Ale napokon som objavil výročné správy.

Skúsme sa teda pozrieť, čo sa vo vyúčtovaní za minulý rok nachádza. Podporu dostalo napríklad združenie Slatinka, Komunitná záhrada, Cesta vtákom, Klub Gymnázia JGT Zaparkuj… Ale napríklad jedenásť rodín dostalo polievky za vyše 3 000 eur nadácia  podporila bezbariérové prerobenie kúpeľne pre jednu pani za vyše 5 000 eur.

Nič nehodnotím a neposudzujem. Všetko akceptujem a niečo aj chválim. Ibaže niečo stojí za zamyslenie, čím sa blížime aj k Haškovi a jeho pohľadu na svet. Mzdy, komunikačné, cestovné a ďalšie osobné náklady 34 560 eur, správa nadácie 9 500 eur, iné náklady 56 660 eur. Spolu zhruba 102 000 eur.  A výnosy z darov, grantov a podobne? Vyše 124 000 eur.

Na verejnoprospešnú  činnosť aj s podporou aktivistov išlo teda nejakých 22 000 eur. Čiže podľa tohto prepočtu vyše 80 % je  réžia a menej ak 20 % predstavuje reálnu činnosť pre ľudí…

A teraz myslím na majstra, ktorý 20 rokov sám od seba udržiava v chode parkové hodiny v Národnej ulici. My sme o tom ani nevedeli. Musel som tie hodiny raz odfotiť, aby sme si ich všimli. To je skutočný aktivista.

Tento týždeň sa na Urpín vybral s vnukom a dcérou na invalidnom vozíku jeden občan. Chcel som sa tam vrátiť a trochu upratovať. Predbehli ma. Už je to tam, aspoň na chvíľu, vyčistené…

A môj 70 – ročný spolužiak zvolával na brigádu cyklistov na Pršany. Budú tam mať nejakú ligu. Všetko zadarmo. To je dobrovoľníctvo!

Matka Tereza zrušila jedno združenie. A to preto, lebo sa zahľadela na fľaše vody počas rokovania a zistila, že ako pomoc by chudákom v Bombaji lepšie poslúžili peniaze na chlieb…

Dovetok

Ja viem, že svet je plný problémov. Napríklad v súvislosti s nadáciou Zdravé mesto v Banskej Bystrici som si ešte trochu preklepol politický tretí sektor. A zistil som si, že všelijaké iniciatívy a aktivisti sú vlastne nekontrolovateľní, Lebo po nich nič zverejniteľné neostáva.

Žiadna dokumentácia, žiadne vyúčtovanie. Preboha, veď to je často priam hustá pavučina, ktorá končí v neprehľadnej džungli.To spomínaná nadácia aspoň nejaké vyúčtovanie má. Je niekým kontrolovaná. To vyúčtovanie, ktoré som videl, svedčí skôr o odvahe až drzosti. Ako mohli vzniknúť toto všetko tolerujúce zákony? Aké vôbec máme zákony? Nečestnosť kvitne, skutočná práca je bezcenná.

Ale nie len o tom chcem. Už som sa postavil na nohy. Bol som si odfotiť kvitnúce lekno na bystrickom rybníku, pozrel som si lanovú dráhu v Tajove – potešila ma a zašiel som si na Krpáčovo. Už dávno som nevidel tak krásne kvitnúcu horskú lúku, ale ani tak plné jazero. A to som odišiel už na poludnie…