Bol som ešte malý chlapec,keď mi starý otec v Dudinciach nalial trošku vína. Už neviem, ako chutilo, ale voňalo úžasne.

Až neskôr som sa dozvedel, že to bol „samoroďák“. Teda niečo nekvalitné a odsúdenia hodné. Po mnohých rokoch sa rozšírilo pestovanie kvalitných odrôd. A potíšku sa začal v vzmáhať aj zaznávaný „samoroďák“.

Stali sme sa uznávanou vinárskou krajinou, čo je veľmi dobre, len o tom zaznávanom víne stále mlčíme. Aj keď, už to nie je celkom pravda. Pre Hont je to možno súčasť turistickej budúcnosti.

Pretože, aj u nás sa už v tomto smere prebúdzame.  Najskôr však malý výlet do Rakúska. V jednej časti Burgenlandu je malý región, ktorý úspešný cestovný ruch vybudoval aj na „samoroďáku“. Poznávacie výlety za týmto vínom robí dokonca aj náš SATUR. To čo máme doma  však akosi nepoznáme.

A predsa už existujú vinári, ktorí s hrdosťou pestujú otelo, alebo konkordiu. Inak, tých neštepených odrôd je veľmi veľa. V Dudinciach je aj súťaž Hontiansky súdok, kde sa veľmi vážne pracuje so samorodými vínami.  rozdávajú sa aj ocenenia. Vážne sa diskutuje obsahu cukru, vitamínov, či iných látok.

 Veľmi obľúbené sú aj Sebechleby a v rámci tejto historicky známej obce aj Stará Hora i Mladý Hora. Vinárske domčeky, vinice, krásna krajina,  ideálne miesto na výlety. Tak ako v Rakúsku, kde za 15 rokov činnosti zvýšili návštevnosť regiónu o 60 %.

Samozrejme i vďaka iným atraktivitám. Lenže to iné, nielen víno, má aj slovenská časť Hontu. Schopnosť spolupracovať síce pokrivkáva, ale ten potenciál je tu úžasný.

A vinári zatiaľ pracujú. Dorábajú aj ekologické vína, voľne kvasené, ponúkajú nové nápady, vrátane brandy, či vínovice, no a predovšetkým zachovávajú si svoje tradície. Už sa za „samoroďák“ nehanbia, poznajú svoju výnimočnosť. Sú to nadšení amatéri a zo svojich viníc majú radosť.

Ak chcete vedieť viac, pozrite si www.vinohradník.sk.