Ľubomír Motyčka: Prší, prší len sa leje alebo keď ma pravda neteší

Blog
2 /

Hasiči zasahujú od rána, pri Hrone je rušno. Na miestach, kde meškajú práce s protipovodňovou ochranou, poctivo makajú ľudia a vôbec im nevadí neustály dážď.

Miestna nezmyselná vojna aktivistov a mimovládok proti výstavbe protipovodňovej ochrany v Banskej Bystrici trvá už asi tri roky. Lebo to vraj netreba a oni to vedia. A keď už, má to vyzerať inak.

Zhruba 50 aktivistov mi v komentároch na Facebooku  vynadalo, keď som im to pripomenul. Niektorí boli až vulgárni, keď som protipovodňové opatrenia bránil. Nie je to akcia mesta, ale štátu. Čo si však musel vypočuť primátor…

Aj živá reťaz bola, petícia, plač nad vyrúbanými stromami. Tak som si myslel, že títo aktivisti si teraz budú búchať hlavy nad vlastnou hlúposťou a uznajú, že urobili chybu, keď večnými protestmi brzdili stavbu. Už mohla byť hotová.

Kdeže. Nadávajú na primátora, že so stavbou mešká, aj keď to mestská stavba nie je, rozčuľujú sa nad tým, že Banská Bystrica ešte nemá hotovú protipovodňovú ochranu.  Mudrujú, čo sa malo urobiť a čo by sa mohlo urobiť. Mená sú to nezriedka tie isté. Aj ich hlúposť je rovnaká.

Pozerám, že Laskomerský potôčik sa záhradou rúti ako splašený kôň.  Už už chce byť v potoku Bystrica, ktorý sa zmenil na rieku a táto mútna divočina o chvíľu splynie s Hronom, teraz búrlivou a strašidelnou riekou.

Tak, milí aktivisti, pustite sa do mňa. Len smelo, veď ste takmer anonymní. A v dave, ktorý pripomína stádo. Alebo sa ponúknete pomáhať hasičom?

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: Mirka Chabadová a ilustračné

Ľubomír Motyčka