Je úlohou tlačového oddelenia toho ktorého mesta a novinárov poskytnúť informácie o tom, čo sa hovorilo, prijalo alebo odmietlo na tom ktorom zasadnutí mestských poslancov.
V Banskej Bystrici sme mali svoju rokovaciu „mučiareň“ celý dlhý utorok. Priznám sa, že nemám rád príliš dlhé rokovania. Po viacerých hodinách je človek už unavený a má problém s koncentráciou. Vidieť to aj na tom, že ako sa blíži koniec rokovania, tak niektorí poslanci odchádzajú. Počítali s tým, že to bude kratšie a niečo si ešte dohodli? Alebo sú len unavení.
Pokúsim sa o taký súkromno – poslanecký pohľad. Starého a v mnohých smeroch už aj vyhoreného človeka, ktorý si strihá meter a počíta, kedy sa mu to skončí.
Ak niečo nenávidím, tak to sú nekonečné schvaľovania predajov či nájmov nejakých pozemkov. To, napríklad, niekto potrebuje prikúpiť štyri metre štvorcové pod garáž. K tomu, podľa zákona, musí byť samostatný dokument, samostatne schvaľovaný poslancami. A keď to trvá dve hodiny, pomedzi schvaľovania jednotlivých predajov si človek občas aj zdriemne.
Ale sú aj také body programu, pri ktorých sa nedrieme. Významné, ako napríklad schvaľovanie úveru či rozpočet. To treba brať vážne a so všetkou zodpovednosťou.
No a potom sú body, ako napríklad herne v meste, čo teraz počas pandémie nie je až také dôležité, ale vyvoláva to vášne a diskusie. V zastupiteľstve i vo verejnosti. Ako rád hovorí jeden môj kolega, diskusia je nepriamo úmerná významu témy. Zástancovia zrušenia herní prehrali aj preto, lebo dogmaticky šli po línii buď alebo. Bez kompromisov.
Ja, aby mohli niektorí horlivci nadávať, som bol proti zrušeniu herní, čo považujem za kontoverzný biznis, v súčasnosti regulovaný štátom. Hráčska vášeň, hazard a aj negatívne sprievodné znaky s tým spojené sú tu odveky. Žiadny zákaz ničomu nepomohol, len rozšíril nelegálnu činnosť. A trochu cynicky si myslím, že aj v meste treba myslieť ekonomicky. Prečo prísť o príjem do mestskej kasy? Inak, keď som prišiel domov, Petra Vlhová robila reklamu na tipovanie NIKÉ. Veď aj to je hazard…
Nepripravená bola diskusia o mestskej hromadnej doprave. Prišiel s ňou náturista Bučko, dnes funkcionár strany Spolu, aj keď mu s tým asi pomáhali aj nejakí odborníci. Ja sa v tejto problematike nevyznám, no vrcholom „hodnôt“ bol pre mňa výrok , že materiál, ktorý má 17 strán je horší ako ten, ktorý má strán 50. Nechcem zachádzať do podrobností, idú Vianoce, ale použiť toto ako meradlo kvality trochu zosmiešňuje autora.
Nebudem otravovať so všetkým, čo odznelo na zastupiteľstve, len ešte pridávam informáciu o tom, ako sa do plánu činnosti na prvý polrok 2021 podarilo dostať aj kontrolu efektívnosti využívania horských chát v rámci Mestských lesov Banská Bystrica. Som zvedavý ako to dopadne. Nateraz bol veľký problém túto tému čo i len otvárať.
A už hádam dosť roboty. Veď, aj kone od nej dochnú. Teším sa na lákavejšie témy. Aspoň pre mňa…
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné