Nedávno sa po troch rokoch opäť rozhorel súboj bystrických aktivistov s primátorom a poslancami o novú podobu historického mestského parku. Zdalo sa, že po súhlase mestského zastupiteľstva zvíťazil zdravý rozum a národná kultúrna pamiatka by sa na druhý pokus mala revitalizovať podľa pôvodného projektu.

Aktivisti s poslancami Banskobystrickej alternatívy sú však naďalej proti a robia všetko preto, aby sa tento projekt neuskutočnil. Výsledkom je stále zanedbaný park. Nezaškodí pripomenúť si, čo o mestskom parku a neustálom rozruchu okolo jeho obnovy písal Ľubomír Motyčka, neohrozený bojovník za pokrok.

Nechcem nič a nikoho obviňovať. Ale niekedy si treba pripomenúť niektoré naše aktivity. Pretože rýchlo zabúdame a s nadšením sa vrháme z jednej hlúposti do druhej.

V tejto súvislosti si uvedomujem, ako múdro urobili Lesy Slovenskej republiky, keď rybník Pod Rybou dali do krásneho poriadku, aj s divokou časťou bez veľkej pozornosti verejnosti.. Keby sa o tom diskutovalo, dodnes by nič nebolo.

Tak ako sa to stalo s našim mestským parkom. To boli hádky, to boli intrigy, to boli vášne. Spomínam si, ako viacerí Bystričania nariekali nad vyrubovaním stromov a nad tým, že sa ide zničiť krásny altánok a vznikne nový. Koľkí „odborníci“ na túto tému tárali, koľko nadávok zaznelo, koľko nenávisti sa vylialo. Až sa dielo podarilo –  neurobilo sa nič.

Zámerne som sa nepozrel do starých materiálov z minulého volebného obdobia. Kašlem na to. Mňa zaujíma len súčasný výsledok úžasnej občianskej aktivity. Nevraviac o tom, že všetko sa po zmene vlády možno zmení úplne a eurofondy sa použijú na riešenie negatívnych dopadov koronakrízy na ľudí.

V prvom rade vyhlasujem, že park je stále krásny. Dominujú v ňom lipy a práve kvitnúce gaštany. Riedke trávniky, lebo je pod hustými stromami menej slnka. Už sú to vlastne skoro lúky, posiate pestrofarebnými kvetmi. Pekný pohľad. Chodníky ostali rovnaké ako pred rokmi – s rozpadajúcim sa asfaltom, cez ktorý niekde rastie tráva, inde hrče z vypílených a chorých stromov.

Altánok čaká na rozpadnutie a dobre sa tu fotí. Nestretávam veľa ľudí, ktorí by mohli protestovať, že nechcú byť na fotke. Aj bezdomovci sú spokojní a pri lavičkách nechávajú svoje stopy. Nemusím byť ani stopár, aby som zistil, komu toto prostredie vyhovuje.

Detské ihrisko nehodnotím, je po pandémii a rodičia sa sem s deťmi ešte boja chodiť. Celkovo však získavam pocit opustenosti a ľahostajnosti.

Kde ste vy, čo ste tak bojovali za park, až ste zabránili jeho modernizácii z eurofondov a dopriali mu ďalší úpadok? Je to predsa tak úžasné miesto. Myslel som, že sa tam budete vo veľkom prechádzať. Prípadne, že sa mestu ponúknete do práce. Aby ste pomohli udržiavať poriadok, kým sa to administratívne vybaví. Teda, ak sa to ešte podarí znova vybaviť…

Predstavte si len živý a moderný altánok. Ako šancu pre alternatívne umenie. Predstavte si pohodu a krásu, z ktorej nedýcha úpadok.

Či chceme alebo nie, na základe veľkej aktivity občanov Banskej Bystrice si môžeme povedať: ETO NAŠE DELO. Rovnako si to môžu povedať tí, ktorí ľahostajne hádzali rukou.

Všade inde je viac oddychujúcich ľudí ako v našom veľkom a chránenom parku. Lebo zaujímavý bol len vtedy, keď bol čas protestovať. Teraz si treba nájsť nový objekt. No, možno by stálo za to vybrať sa do parku, odhodiť hystériu a pýtať sa sami seba: TOTO SME CHCELI?