Sobotňajšie popoludnie bolo v Riečke, kúsok od Banskej Bystrice, mimoriadne vydarené a zaujímavé. A skončilo sa vlastne až večer. Zišli sa tu gazdinky z Tajova, Kordík, Králik, Riečky, ale aj z Kulpina – dediny v srbskej Vojvodine v neobyčajne príjemnej /aspoň pre mňa určite/ súťaži.

Pretekali sa už na trinástom ročníku v pečení kysnutých koláčov. Slaných i sladkých. Ochutnal som škvarkový pagáč, ktorý chutil, akoby bol od mojej mamy. Pagáč doplnený aj lekvárom, cibuľové i kapustové koláče, buchty s tvarohom, nechýbal ani bryndzový koláč a z Vojvodiny ma veľmi zaujal dulový koláč. Dnes už mnohí mladí ani netušia, čo to dula je.

Kým ženy miesili koláče, vypekali i potili sa pri robote, bol čas na debaty so starostami zúčastnených obcí z Tajovskej doliny. Hovorili sme o prípravách na lyžiarsku sezónu, o penzióne pri Tajove, kde je stále plno, i o penzióne v Riečke, kde veru majú hostí aj teraz mimo sezóny. Nech sa len ľuďom, ktorí statočne pracujú, darí.

Trinásty ročník súťaže bol do značnej miery v znamení tradičných výrobkov z kysnutého cesta. Akoby sa skončil čas inovácií podľa televíznych a internetových receptov a ľudia sa stále viac obracajú na staré, rukou písané recepty svojich predkov. Páči sa mi takýto trend. Je okrem iného aj inšpiráciou pre modernú gastronómiu, ktorá by mala stále častejšie hľadať inšpiráciu v pôvodnej a lokálnej ponuke.

Samozrejme, že hrala aj ľudová hudba. No a potom prišla ťažká chvíľa. Bol som hosť a tak som sa dostal do poroty. No ale rozhodnite, keď máte chuť ruky bozkať každej žene, ktorá prispela svojim nadšením. Takže, aj mojou vinou(?) či zásluhou(?) zvíťazili dve družstvá. Z Králik a Kordík. Našťastie tu nejde o život a tak rovnaké ocenenie sa nakoniec ušlo vlastne všetkým. Odľahlo mi.

Na záver už len drobná poznámka. Svojim malým dielom finančne prispeli aj poslanci VÚC, ktorí akciu podporili. Upevnili sa priateľstvá, pocit spolupatričnosti a oprášili sa aj prastaré recepty.