Pondelok 24. mája bol v okrese Poltár v znamení zasadnutia zastupiteľstva VÚC. Zišli sme sa v kultúrnom dome v Českom Brezove. Hlavnými bodmi programu boli správa o hospodárení kraja za minulý rok a rozdelenie peňazí na opravy krajských ciest. Samozrejme, ale aj iné témy.

Úspory kraja dosiahli niečo vyše 10 miliónov eur. Tým sa Kotleba rád chváli. Ako on dobre hospodári, ako on nekradne. Krásnu analýzu úspor priniesol poslanec Jaroslav Demjan.

 Vďaka lepšiemu výberu daní pritieklo na účet VÚC o 23 miliónov eur viac ako v poslednom roku pôsobenia Maňku. Nenaplnili sa kapitálové výdavky, teda nerobilo sa ani zďaleka toľko, koľko by bolo treba. Neurobili sa ani tie práce – napríklad aj na cestách, ktoré už boli zastupiteľstvom schválené. Vďaka nič nerobeniu vznikla úspora vyše 9 miliónov eur. 

Hľa a je po zázraku. Dokonca sa natíska otázka, kde miznú peniaze? Dostať o 23 miliónov viac, vyše 9 miliónov nepreinvestovať, tak ako to že je úspora iba 10 miliónov eur?

Cesta – to je boľavý problém. Ide sa zasa dosť investovať a je dobré, že sa to schvaľuje už teraz. Aby bol čas vysúťažiť ceny i práce a aby sa nemuselo asfaltovať v zimných mesiacoch.

Všetko by bolo dobre, keby nie Šimka, primátora Rimavskej Soboty. Vlani nestihli urobiť projekty a potom pripraviť stavebné povolenie na kruhový objazd. A akcia tohto roku vypadla zo zoznamu. Nás, poslancov najmä Smeru obvinil zo zlodejstva, že sme okradli občanov Rimavskej Soboty. Neváhal používať ani výrazy ako zločinci a zločin. Jednoducho, ešte aj Matovič by sa u neho mohol učiť.

 Potom sa prišlo na to, že akcia vypadla zo zoznamu vinou VÚC, čo si príslušný pracovník aj priznal. Šimko však nevidel dôvod na ospravedlnenie sa. No, podstatní sú občania. Došlo však k toľkým zmätočným návrhom na uznesenie a toľkým opakovaným hlasovaniam, až sme už ani poriadne nevedeli, o čo ide. Keďže je to Kotlebov človek, „vodca“ bol nanajvýš tolerantný.

Občania Rimavskej Soboty si môžu vydýchnuť. Kruhový objazd bude. A keby nie po tomto dni, tak by sa všetko utriaslo do ďalšieho zastupiteľstva. Potom mi však napadlo, ako to, že projekt trval tak dlho aj s vydávaním stavebného povolenia?

Veď nad tým všetkým stojí sám Šimko. Nakoniec to hodnotím tak, že je to vlastne jeho maslo na hlave. On mal silu urýchliť všetky práce. V každom prípade konštatujem, že v súčasnosti nikto tak neohrozuje občanov Rimavskej Soboty, ako primátor tohto mesta.

A kde bola moja parketa? Pri posudzovaní okresu Poltár, ktorý som si dôkladne prešiel. Odmietam ho vidieť ako zaostalý, aj keď súčasnosť nie je ružová. Málokto vie, že na troskách sklární vznikla súkromná firma a tá zamestnáva už 70 ľudí. Exportuje sklo do pol sveta. Spolu sme hovorili aj o možnosti robiť ukážky fúkania skla pre návštevníkov, ukážky brúsenia skla a podobne. Vo firme vládne nadšenie a chuť.

 Kokava línia je perspektívne horské stredisko, turisticky prirodzene sa napájajúce na Látky a Hriňovú. Aj tam sa dýcha ľahšie. Pomohli dotácie na lyžiarske zájazdy a školy v prírode. Vďaka tomu je tu viac hostí, zvyšuje sa aj zamestnanosť v službách.

 Hovorilo sa o cyklotrase Rimavská Sobota – Poltár, čo je veľký a perspektívny projekt. Pripomenul som Maštinskú plničku minerálky, ktorá sa má konečne rozbehnúť a o ďalších rozvojových možnostiach. Všade tam môže pomôcť VÚC. Len treba posilniť regionalistov a namiesto „oddelenia propagandy“ (tak tomu ja hovorím) vytvoriť skutočné oddelenie propagácie.

 No a ešte čosi. Ak to predseda VÚC podpíše, na budove Úradu BBSK na Námestí SNP bude pamätná tabuľa venovaná rozhlasákom, ktorí odtiaľ ilegálne vysielali po okupácii Sovietmi v auguste 1968.