Kratučký pohľad do minulosti. Laskomerská dolina v Banskej Bystrici je nádherná a hlboká. A je ako špongia. Nasáva vodu aj z najväčších lejakov.
Gustáv Zechneter Laskomerský, ako chlapec, keď niečo vyparatil, musel ísť pre dobrú vodu robotníkom do Laskomera. Aby ho neprezradili rodičom.
Pre obyvateľov sa voda začala využívať v roku 1901 a dodnes na viacerých miestach, najmä v časti Biela Hlina, vidieť staré, ale aj nové miesta so zachytenými prameňmi. Sú to mestské lesy.
Až tam sme sa dostali. Po ceste vyvierali pramienky, všade samá voda. V sýtej zeleni krásneho lesa. Že je to naozaj Biela Hlina sa ukazuje občas pri veľkých prívaloch vody, keď sa odkryje vápenec a potokom hučí takmer biela voda.
Len zriedkavo sa však stane, aby sa potok vylial. Les má svoju silu. Vodu zadržiava aj so svojimi mokraďami plnými vzácnych rastlín a živočíchov. Na mnohých miestach budú postupne informačné tabule.
Lesopark sa začína pri ihrisku, kde sú pamtreky. Nemám rád anglické slová, ale ani neslovenské. Ďalším bodom bude lesná škôlka, kde pribudne aj niečo pre deti. Nielen pre tie v škôlke, pre všetky.
Vytypovali sme lesné cesty, kde je dosť miesta pre cyklistov, turistov a bežcov. Vybrali sme miesta, ktoré sú rizikové a ostanú len pre cyklistov. Hovorili sme o miestach dvojitých chodníkov. Pre peších i cyklistov.
Už aj s ohľadom na deti, ktoré to prežijú ako súčasť akejsi školy v prírode. Lebo, aj pre skupiny s vedúcim, nielen pre rodiny, tu bude vhodné miesto.
Pribudne aj niekoľko altánkov, nech je kde sa skryť pred dažďom. V skupinke, ktorá všetko mapovala, trasovala a hľadala optimálne riešenia, boli aj znalci prírody. Desiatky druhov mokraďových rastlín, ale napríklad aj tri druhy orchideí, čo sme videli cestou z Hámorskej na Lackov Grúň.
Úžasná krajina, vzácne miesto. Chystá sa aj oblasť bez ťažby dreva, ktorá bude chránená. Porasty tisu a vyše 300 – ročných borovíc. No a tam, kde sa po hrebeni dá dostať k tým porastom a kam už priamo chodník nepovedie, je moje sklamanie.
Nie som len poslanec, ale aj člen dozornej rady Mestských lesov. Na ostatnom zasadnutí sme prijali zásadu, že letné prikrmovanie zvierat je zakázané a ešte aj neprirodzené. A tu niečo ako poľovnícky lenoraj.
Nielen posed na poľovačky, dokonca s komínom, ale okolo kopa starých rožkov a zeleniny. Miesto, kde pravidelne chodí, ako som sa dozvedel, cca 7 medveďov. A aj iná zver, ktorá sa takto učí neprirodzenému správaniu sa. Je to len pár stoviek metrov od policajnej chaty a ohnísk v doline.
Nemôžem s tým súhlasiť, nepovažujem to za správne. Ale zdá sa, že poľovnícka lobby je silnejšia ako záujmy občanov a ich bezpečnosť. Nehovoriac o cestovnom ruchu. Nedáme sa však. Dolina je pre ľudí, je naša a nie len pre vybraných poľovníkov.
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné
Bystricoviny TV
