Novinár v zásade nesmie mať vzory. Musí byť osamelý a originálny. Musí mať silu odolať prekážkam, ktoré mu do života stavia priemernosť a závisť, naštvanosť na to, že niekto chce vytŕčať z radu, musí sa naučiť fúkať si boľačky duše z intríg, tie som aspoň ja znášal najťažšie.

A predsa, ako život beží, priznávam, že jedno meno mám stále v duši. Bol to prvý slovenský profesionálny novinár na Slovensku, Daniel Lichard. Viem, že pokusy robili viacerí. V čase jozefínskeho osvietenstva napríklad dva roky vychádzal v Banskej Bystrici pod vedením Jana Plachého časopis Staré noviny Literního umění. Ale o tom niekedy inokedy.

Daniel Lichard sa narodil v januári 1812 v Slovenskej Ľupči a zomrel v novembri 1882 v Skalici. Skoro celý život bol poznamenaný tým, že sa neustále vzdelával, robil čo mohol a vedel pre slovenský ľud. Ostali po ňom také publikácie, ako Malý gazda, Naše nové peníze, Malý účtovník, Domová pokladnica, …. A množstvo kalendárov plných rád pre gazdov a malých remeselníkov.

Ako, hoc aj neúspešný, ale predsa len včelár, som čítal o vysádzaní medonosných rastlín, ale aj o tom, že dobrý včelár si z kláta vezme na jeseň zo 60 kg, medu, ale nejakých 20 kg. tam pre včielky na zimu nechá. Dnes, keď má včelár takú znášku, aká vtedy včielkam ostávala, sa už všade chváli.

No a prichádzam k tomu podstatnému. V 60. rokoch predminulého storočia vydával vo Viedni Slovenské noviny. A bol za to, aj štúrovcami, kritizovaný. Vydávanie vybavil na viedenskom dvore Ján Kollár, veľký národovec, ktorý však odmietal už vtedy schválenú spisovnú slovenčinu. A tak, za hromženia priateľov, on sa ponížil a aby niečo v Hornom Uhorsku bolo, písal noviny v odporúčanej češtine, či skôr v českoslovenčine. Ej, ale si od svojich užil.

Pritom to bol naozaj vzdelanec. Nemčina, maďarčina, taliančina, francúzština, to bolo len tak mimochodom. Napísal v taliančine dokonca taliansku gramatiku. Tvoril aj nové slová. Odborné výrazy. Kto dnes vie, že slovo rušeň je od neho?

Pre potešenie bulváru, bol hypochonder. Večne si niečo liečil. No a prežil aj smutné chvíle, keď stratil dcéru. Vajanský vtedy písal o úbohom, skoro priesvitnom starcovi nad hrobom dcéry.

Posledných skoro 20 rokov vydával hospodársky časopis Obzor. Propagoval nové metódy hospodárenia, pestovania ovocných stromov. A v tom čase, jeho zásluhou, sa napríklad Horné Uhorsko stalo exportérom rasce.

Pri vydávaní časopisu schudobnel, narobil si dlhy a posledný článok do Obzoru napísal ešte dva dni pred smrťou. No povedzte, prečo by som nemohol mať nejaký vzor? Viem, že nie je súčasný, ale to mi neprekáža.

Členovia slovenského vyslanectva u panovníka: Adam Kardoš, Samo Chalupka, Daniel Lichard, M. M. Hodža, Ľ. Štúr, J. M. Hurban, Jaroslav Bôrik, Michal Rarus, Juraj Holček, Andrej Radlinský, Karol Kuzmány (zľava zhora – doprava nadol).