Turecká riviéra je úžasne blízko a je nesmierne atraktívna. Je však strašne ďaleko, lebo… korona. A predsa, vďaka fotografiám si ju môžeme pozrieť. Mnohí máme svoje a keď nie, vyberte sa na www.cestovatel.eu, kde som pár vybral.

V každom prípade je Turecká riviéra aj akousi školou ekonomiky. Voľakedy sa posmešne hovorilo o tureckom hospodárstve, bol to symbol zaostalosti a zlého hospodárenia. Dnes, aby sme sa učili. Dokonca aj z chýb, ktoré Turecko urobilo.

Počas jedného výletu, ešte u nás veľmi automobilky neboli, len sme sa tým chválili, cestou na Pammukale hovoril sprievodca o spriemyselnení vnútrozemia montážnymi halami automobiliek. Viete, lacná pracovná sila. Až ma vtedy zamrazilo…

No, dovolenkové Turecko sa stalo fenoménom. Odpustite môj názor, ale Chorvátsko, Grécko, Sardínia a mnoho ďalších krajín majú pre mňa krajšie pláže, ale Turecko sa aj tak stalo jednotkou. Svojimi najkvalitnejšími službami. Robia to úplne najlepšie, dovolenkárov priam mojkajú a ostatným spôsobujú bolenie hlavy. Každý dovolenkár porovnáva.

Veľmi sa mi páčila ich filozofia. Hotelové siete spolupracovali či priam vlastnili veľké poľnohospodárske podniky a potravinársky priemysel. Odtiaľ prúdili potraviny, v minimálnej miere zo zahraničia. Vnútrozemie dodávalo vždy aj nových nekvalifikovaných pracovníkov. Kto sa chytil, dostal vzdelanie. Riaditeľ jedného hotela mi to vážne hodnotil slovami: KAŽDÝ MÁ PRÁVO NA SVOJ KUS CHLEBA.

A negatíva? Nenažranosť bohatých. Neustála výstavba nových a nových hotelov. A obrovská závislosť na fungujúcom cestovnom ruchu. U nás je to teraz len 160 000 ľudí, u nich milióny. V rámci Európy 70 miliónov.

Už dávno ako zástanca cestovného ruchu tvrdím, že nič sa nemá preháňať. Nie je zdravé, aby ekonomika štátu bola závislá na niekoľkých odvetviach a aby bola silne závislá na exporte. Čo je aj v prípade závislosti na cudzincoch prichádzajúcich zvonku.

Z chýb sa učíme, to dobré nás inšpiruje. Je jasné, že turecké pamiatky sú svetového významu. A to najcennejšie je vlastne grécke a rímske. Ale, čo z toho dokázali Turci urobiť.  A vôbec im neprekáža urobiť navštevovanú atrakciu z domu, kde žila Panna Mária – napokon, patrí k svätým v Koráne, spokojne chránia kostol, kde pôsobil svätý Mikuláš. A množstvo ďalších a ďalších pamiatok.

U nás je Pohronská hradná cesta iba v plienkach. Chvalabohu, že sa našli ľudia, ktorí to oživujú. Hanba mi, iba toť nedávno som sa dozvedel, že máme najviac zrúcanín hradov a hradísk v Európe. O bohatstve minerálnych a termálnych vôd sa hovorí už dávno. Okrem vínnej karty len jeden slovenský hotel zaviedol kartu minerálnych vôd. A ani neviem, či to ešte funguje.

Turecko je fajn. Len je tam veľmi horúco. V mojom veku som sa tam chystal na konci mája. Nesplní sa mi to. To je jasné. Sebe, Slovensku, Turecku, celému svetu želám, aby bolo zase dobre. Aby mal každý svoj kus chleba. A aby sme sa ho naučili vážiť

.Idem na verandu. Manželka uvarila kávu. A prepáčte, že dnes nie som akýsi srandovný. Verte, sranda je strašne náročná. A niekedy to nejde práve preto, že človek chce…