Často chceme niekam či niekomu patriť a bojíme sa byť sami sebou. Začalo sa to All for Jan. Toto označenie k menu na sociálnych sieťach už takmer zmizlo. Odkiaľ prišlo a kto ho vymyslel?

Keď demonštrovalo takzvané slušné Slovensko, námestia boli plné anglických nápisov. Naposledy si do profilu viacerí dávali Born in Czechoslovaka. Všeličo chápem. Ale prečo to musí byť v cudzom jazyku? No na druhej strane je to akýsi symbol všemocného davu.

Hanbiť sa za svoj jazyk, namýšľať si, že viac je hovoriť inou rečou, je akosi našou tradíciou. Koľkí sa radi dobrovoľne zosmiešňujú tým, že sa podriaďujú mocným?

Mal som v rozhlase kolegu, ktorý, keď sme prišli do Prahy, okamžite úslužne říkal. Bol na posmech. So mnou sa bavili normálne, lebo som zanovito tvrdil, že sú to inteligentní ľudia, ktorí slovenčine rozumejú. Možno niečomu aj nerozumeli, ale hanbili sa priznať.

A poďme ešte ďalej. Najväčší maďarskí hrdinovia meruôsmeho roku sú Lajos Kossuth alias Ludovít Košut z Turca, ktorý dlho nevedel ani slovko po maďarsky a Sándor Petöfi alias Alexander Petrovič, ktorý je na Sibíri pochovaný so svojim slovanským menom.

Pomaďarčili si mená, ohrdli svoj jazyk. Tak ako sa to deje dnes a stále. Slovenčina asi nie je nóbl. A keď už aj nemáme nič proti nášmu jazyku, tak ako s vyprázdnenými hlavami prijímame heslá davu a pre dav. A úprimne tvrdím, že si ctím ozajstných Maďarov, ktorí sa držia svojho maďarstva.

Alexander Petrovič

Odkaz novembra nepatrí komunistom ani fašistom. Toto davu, ako obhryzenú kosť, pohodil náš premiér s jeho vernými. A dav sa tohto sčasti chytil. Bolo to po slovensky, hoci on vie už len po trnavsky. Takže v angličtine nie, lebo tú zatiaľ ovláda horšie ako školáci. Hesla sa chytili aj niektorí členovia dnes premiérom najponižovanejšej vládnej strany.

Aký odkaz to prinieslo? Komunistov a fašistov vylučujeme. Ostávajú nám nevylúčení mafiáni, zlodeji, psychopati, klamári, kariéristi, nafúkanci a rovno aj hlupáci. Tým patrí odkaz novembra. Tí sú dobrí.

Áno, ako aktívneho odporcu toho modelu socializmu aký tu bol, sa ma to v tej chvíli veľmi dotklo. Až tak, že som sa aj ja zaradil k tým hlúpym. Lebo som vybuchol. Ale zasa aby som sa už nebičoval, nie som až taký hlúpy, keď si to dokážem priznať.

A tí ostatní, nech si len ďalej hovejú vo svojej obmedzenosti ducha a nech sa zbožne modlia k svojmu veľkému vzoru…