Zväz kuchárov a cukrárov na Slovensku mi urobil radosť. V Banskej Bystrici sa pravidelne v marci prezentuje na výstave Gastro cup. Vtedy tam súťažia najznámejší kuchári, ale aj študenti hotelových škôl. Budúci majstri kuchárskeho, ani nie remesla, ale skôr umenia.

No a v Banskej Bystrici si takú menšiu prezentáciu urobili aj 20. septembra.

Vonku gril s čmudiacim dreveným uhlím, bar s miešanými nápojmi, vo vnútri zopár gastronomických pochúťok a prezentovanie sa špičkových kuchárov. A popri tom debaty. O krásach gastronómie. O tom, aké je to úžasné poskytovať kvalitné služby. Ako chceme z Banskej Bystrice urobiť mesto špičkovej gastronómie. I o tom, ako sa nedá zastať, pretože tlak konkurencie silnie.

Ale silnie aj tlak na to, aby naši kuchári odišli. Vraj, až 2 000 by absorbovalo Írsko. S platom 1 500 eur týždenne…Škoda reči. Hovorili sme aj o starom kuchárovi, ktorému sa triasli ruky. Ryby dokázal filetovať nesmierne rýchlo – medzi zatrasením rúk.

Aj o tom, aké nebezpečné je myslieť si, že cesnak či majoránka alebo priveľká zmes korenín dávajú jedlu potrebnú chuť. To je skôr prejav kuchárskej nezrelosti. Všetko treba robiť s láskou a citlivo. Lebo varenie je umenie.

A tak som ochutnal aj malý kúsok slanej čokolády s orieškami a chili. No a postupne sa prezentovali ďalší a ďalší kuchári. Inak to všetko vlastne v obchode, kde si kuchári takto môžu vyskúšať, ako sa s čím pracuje. Lebo, každý umelec potrebuje husle do svojich rúk.

Spomínal som aj snahu o návrat Rakúsko – Uhorskej kuchyne. O využitie domácich producentov v reštauráciách. A napríklad aj to, že Banská Bystrica nemala len chudobu, ale aj bohatých mešťanov. Slovákov, Nemcov, Židov, Maďarov. Keby sa tak potomkovia týchto starých rodín prihlásili. To by mohli byť recepty!

Kto dnes vie, že v 19. storočí sa u nás jedlo viac zeleniny ako dnes? Kto si ešte vybaví chuť niekdajších prívarkov? OHLÁSIA SA NÁM POTOMKOVIA STARÝCH BYSTRICKÝCH RODÍN?

Už by som aj odišiel, ale z takejto akcie sa nalačno neodchádza. Pár pečených zemiačikov, kúsky pomaly pečenej bravčoviny a jeden z diskutujúcich kuchárov mi tanierik ozdobil troškou krásne červenej omáčky. Hneď zavoňala malinami. A pochválil sa: „To je malinovo chili omáčka podľa môjho receptu.“

Ale zasa žiadny oheň, ale lahodná chuť. No však čo čakať od špičkového profesionála či profesionálov. Skôr naopak. Ponúknuť im niečo. Spoluprácu. Nech je špičkových odborníkov čo najviac. Potrebujeme ich. Tak  ako všetky  skladačky v mozaike cestovného ruchu…