Ono je to vlastne spoločné. Chamtivosť, túžba po zisku za každú cenu, potlačenie spoločenských potrieb a víťazstvo individuálnych záujmov.

Medzi také jednoduché prejavy patrí nezmyselná výstavba, developerské projekty, ktoré by radi zastavali každý kúsok voľnej plochy. Súvisí to aj s úverovou politikou bánk. U nás, ale aj v Chorvátsku.

Osobne mám veľmi rád Makarskú riviéru, alebo taký Pelješac. Ibaže, to je napriek diaľniciam pre mňa dosť ďaleko. A dcéra, vzhľadom na môj zdravotný stav povedala, že treba ísť najbližšie.

Takže, poďme do Crikvenice, strediska Kačjak. Je pomerne zaostalé, ale to sa ukazuje už pomaly ako výhoda. Nakoniec, viaceré pavilóny z roku 1984 prešli rekonštrukciou, čo potešilo. No a s výnimkou víkendov je tam, najmä predpoludním takmer prázdna pláž, ale už sa to aj tam vyhráža. Že čo? Developerské projekty budujúce apartmány na predaj. Ceria svoje zuby z kopcov. Kto takúto rozsiahlu výstavbu dovolil?

Najintenzívnejšie som to pocítil na ostrove Krk. Vrátil som sa tam po 24 rokoch. Omišalj je hneď skraja. Pamätal som si šľahajúce plamene z rafinérie pri Rijeke. To teraz zjavne zmizlo. Teda plamene. Rafinéria „zdobí“ výhľad ešte impozantnejšie. A všetkému dominujú apartmány.

To isté neďaleká Malinská. Boli tam pomerne veľké pláže, teraz som ani nemal chuť si ich pozrieť po cestách okolo apartmánových sídlisk. A potom, veľa sa toho v horúčave na jeden raz vidieť nedá. V každom prípade však treba zájsť do Bašky s jedinečnou štrkovou plážou.

Bol to pre mňa šok. Pravda je oveľa horšia ako ukazujú fotky. Všade stovky áut a preplnená pláž. Kde je niekdajšia romantika?

Doďaleka samé apartmány. Chýbajú obchody, vybavenosť. Apartmány sú väčšinou prázdne. Ich hrdí majitelia tam nechodia stále. Nakoniec, z Banskej Bystrice to nie je ani len klasická víkendová trasa. A by ste sa čudovali, koľkí Bystričania tam už investovali. Či skôr utopili peniaze, ktorých pôvod bol akosi menej jasný?

Na takéto apartmány často doplácajú majitelia, lebo ich réžia nie je lacná, ale najmä domáci obyvatelia. V prvej vlne kapitalizmu rozpredali čo sa dalo a teraz im tam stoja opachy. Zvyšovaním cien  a zhoršovaním úrovne služieb sa ešte dočasne dá všeličo zachrániť, ale skôr sa mi zdá, že budúcnosť akoby mnohé letoviská už mali za sebou.

Je to ponaučenie aj pre nás. Davy ľudí v Tatrách sa stávajú témou diskusií, rovnako i v Slovenskom raji. Vari už aj Donovaly sú za hranou. Cestovný ruch nesmie byť hrobárom. Zisk nemôže byť na prvom mieste.

Viem, že týmto smerom, k rozvoju, ale aj ak k úcte k ľuďom a krajine treba usmerňovať cestovný ruch. A vôbec, každý pokus o výstavbu treba veľmi opatrne vážiť. Čiže, reč je aj o našom neste a našom kraji…