V tejto chvíli naozaj kašlem na politické hašterenie cynických oblúd, ktorým nezáleží na ľuďoch. V duši mám niečo iné. Smútok a bolesť. Najskôr nad relatívne mladým mužom, ktorý prehral svoj boj s chorobou.
Vo veku 46 rokov zomrel slovenský spevák Matej Bartko. Bol členom speváckeho zboru banskobystrickej Štátnej opery od roku 2003, od roku 2007 v ňom zastával post prvého chorovoda tenorovej skupiny.
„Jeho nápadný a nezameniteľný vzhľad ho predurčoval na divadelné javisko. Bol neprehliadnuteľný a aj preto s ním režiséri radi pracovali, Vďaka speváckym aj hereckým dispozíciám stvárňoval menšie sólové roly v mnohých operných aj operetných predstaveniach,“uviedla Štátna opera v Banskej Bystrici k úmrtiu tohto všestranného speváka.
Nechcem počuť o ňom nič zlé. Vidím slzy tých, čo tu ostali. Bolesť pozostalých. Dotýka sa ma to. A viem, že nebol anjel.
A včera sa ma dvakrát dotkol aj údel pani Jankovskej. Najskôr si ujasnime jedno. Myslím si, že jej osud má nevyhnutný vývoj. Spravodlivosť ju dobieha. Ale, dobehne ju až po rozsudku. To treba pripomenúť. A je mi veľmi ľúto ľudí, ktorým ublížila.
Budete sa však čudovať. Aj jej mi je ľúto. Prepustenie a následné zadržania bolo kruté, až stredoveké. A my sa z ľudskej bolesti ešte aj tešíme. Nejaký Galko nad tým rozjímal, aké je to správne. Čo je správne? Zdokonalený stredovek? Nie trhanie nechtov a lámanie v kolese, ale lámanie duše?
Niet cirkvi, ktorá by sa proti takýmto praktikám postavila? Nemáme dosť corony? Potrebujeme byť ešte aj krutí a zlí? Kde je kresťanstvo, ktorému korán pripomína, že Ježiš je ten, kto svetu priniesol lásku.
Raz ma lámal nejaký sektár. Svoje rozprávanie vyvrcholil šťastím v jeho cirkvi. Len ich čaká spasenie. Všetci ostatní budú zatratení. „A to aj moji blízki, ktorých ľúbim? Ak neprijmú pravú vieru, tak áno.“
Rozišli sme sa. Nechcem byť vyvolený medzi množstvom zatratených. A ešte sa na to aj tešiť.
Aj masový vrah a zločinec Černák našiel lásku. Možno to ovplyvnila rodina, no viem o kňazovi, ktorý za neho orodoval. Nie, nechcem, aby bol prepustený, ale kňaza som chápal.
Ľudská spravodlivosť býva krutá. Ale, musí taká byť? Zlo plodí len zlo. A toho zla je už viac ako je únosné.
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné