Ja dobre viem, že Korytnické kúpele nepatria ako poslancovi kraja do môjho revíru. Sú už kúsok v Žilinskom kraji. Mal by ma trápiť Sliač alebo Brusno. Pôjdem aj tam a rovnako nabrúsený.
Tu som vlastne nabrúsený ani nebol. Len som chcel prestať vysedávať za počítačom, robiť v záhrade či poslancovať. Už sme dávno neboli na výlete. A toľkí ste mi kládli na srdce, aby som sa tam šiel pozrieť, až som sa rozhodol. Priateľom ospevovaný penzión bol síce zavretý, takže z kávy nebolo nič, ale zato tých ľudí!
Tu je nejaká akcia? Turisti, rodiny s deťmi. Cyklisti. Väčšina k prameňom, niektorí aj dovnútra Nízkych Tatier. A ja že prídem na úplne osamelé miesto, kde ako som sa nádejal, nafotím nejakého medveďa.
Najskôr pár činžiakov z lepších čias kúpeľov. Vyzeralo to ako nejaký chorobný sen. Krásna hora a činžiaky. Neveľké, no predsa. Potom zavretý penzión, plnička, ktorá síce funguje, len miestna voda sa nikde nedá kúpiť a potom kúpele. Ako z rozprávky, malý a upravený kostolík. A pod ním kríž. Z neho prinášam dve fotografie. Dozvedel som sa, že ho postavili v roku 1869 vďační pacienti.
V Korytnici sa liečil Ľudovít Štúr, cisár František Jozef, z roku 1873 je ocenenie na svetovej výstave vo Viedni, v roku 1904 ako jediná európska minerálna voda získala táto Korytnická na svetovej výstave v USA v Saint Louis obrovské ocenenia.
Je tu niekoľko špičkových prameňov podobných prameňom svetovej úrovne vo Francúzsku a Veľkej Británii. Prameň Vojtech s teplotou 5,4 stupňa je najchladnejším na Slovensku.
Boli to chýrne kúpele. Neviem komu patria. Počul som, že vraj Kočnerovi. Ale to je jedno. V každom prípade je zrejmé, že ich niekto vycical a keď už neprinášali peniaze, nechal ich tak. Okrem iného vraj aj preto, že na liečenie žalúdkov stratili význam, lebo máme účinnejšie lieky.
Kúpele majú stále svoju moc a je o ne záujem. Len my máme také zákony, ktoré bránia privatizérov a nečestných súkromných podnikateľov, len my sme ako voliči poslancom parlamentu umožnili prijímať zákony na obranu nečestných a na to, aby sa formovalo nové bezprávie – pyšných majiteľov.
Kedy tu raz bude zákon, ktorý za takéto spustošenie národného bohatstva bude trestať? Kedy prijmeme zákony, v ktorých nebude súkromné vlastníctvo posvätnou kravou, okolo ktorej chodíme po špičkách? Iba 20 rokov sú kúpele spustnuté a už tam možno filmovať horory.
Bratislavská elita sa tam asi nepôjde pozrieť. Z Bratislavy som tam videl len menšie autá obyčajných ľudí. A neviem nájsť džina, ktorý by ako v rozprávke túto hrôzu preniesol pred parlament či aspoň pred pyšné intrigánske bratislavské kaviarne.
Keď si pozriete tieto fotky pochopíte, prečo som sa tak rozhorčil…
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a archív