Dlhé roky sa o tom len šuškalo. A Dudince, akoby sa za svoju tradíciu hanbili. Okolité vinice totiž len zriedkakedy ponúkajú kvalitné odrody vína. Zato vína samorodého je tu požehnane. V neďalekých Sebechleboch pestovanie voňavej Concordie dokonca rozširujú. Keď sa mohlo toto víno piť na cisárskom dvore vo Viedni i v ďalekom Mexiku, prečo by nebolo dobré znovu aj v Dudinciach? Obzvlášť ak je jeho súčasťou aj voda používaná v kúpeľoch.

Trochu ma hnevalo, že v Dudinciach to nevedia marketingovo využiť. Nanajvýš mi potvrdili, že keď má niekto po pití vína záhu, stačí dať si za pohár dudinskej vody. A pred dvoma, či tromi rokmi som o cisárskom víne hovoril na besede so študentmi SOŠ pod amfiteátrom v Leviciach. Vedel som len o cisárskom víne ako takom. Dnes viem viac.

Všetko sa to udialo v 19. storočí. Lekárnik, ktorý žil v Hokovciach namiešal zmes miestneho vína a vody z Dudiniec o ktorej už vtedy ľudia vedeli, že je liečivá. (Podľa kostrových nálezov tu ľudia žili pri prameňoch už pred 7 000 rokmi.) Toto víno sa dostalo aj na stôl princeznej Sissi, ktorá Dudince navštívila počas svojich ciest po Uhorsku. Táto dudinská, akosi vylepšená „voda“, jej natoľko chutila, že si ju zobrala aj na cisársky dvor vo Viedni. No a tam sa zapáčila  Maximiliánovi, ktorý bol korunovaný za mexického cisára. Víno si dal posielať aj na svoj mexický dvor.

Lekárnik sa záhadne stratil, nezachovala sa ani receptúra. A predsa to dnes v okolí Dudiniec viacerí  skúšajú. Študentka SOŠ, inak obyvateľka Dudiniec, Katarína Kozelnická šla na to vedecky. Dnes má v ruke novú receptúru, ktorú samozrejme tají. Urobila si z toho študentskú prácu s ktorou skončila druhá na Slovensku a vďaka cisárskemu vínu sa dostala aj do Viedne, A aj všetky zaujímavosti ktoré som uvádzal mám vlastne od nej.

V každom prípade cisárske víno ožíva a stáva sa súčasťou ponuky na rôznych vinárskych slávnostiach v Dudinciach. A má šancu vydobyť si novú slávu.

Bude z toho nakoniec šťastný príbeh? Pozor! Sme na Slovensku. Niekto, kto s tým nerobí si už dal zaregistrovať značku. Nuž čo, aj to sa stáva. Ja verím, že šikovná dievčina si poradí. A teším sa na jeseň, na ochutnávku cisárskeho vína.

A ešte čosi. Vliala mi žíl novú chuť chodiť po besedách z ktorých má človek často pocit, že hádže hrach na stenu. Dnes konečne vidím, že občas sa niečo podarí aj zasiať.