Môj dobrý Ježiško mi zase raz priniesol knihu. Hrubú a ťažkú. Dobrá bude aj na zaťaženie karamelu.

Ale, verte, že je vynikajúca aj na čítanie. Z prác viacerých autorov ju zostavil Slavomír Michálek a jej názov je „Nezvyčajné príbehy zo slovenských a svetových dejín“.

Zaujala ma napríklad pasáž o bozkoch pokoja. Ako správny plagiátor už neuvediem konkrétneho autora. Viete, chcem ísť do vlády. A možno, keby som tajným podsunul, že som za socializmu prepašoval na Slovensko pornografický časopis, mohol by som viesť aj parlament.

Bozky pokoja, to bol kedysi nápad. Pretavil sa aj do nedávnej minulosti, keď Brežnev pri bozkávaní priam mľaskal a keď ja, ako oportunista, som sa vždy ubránil súdružským bozkom na ústa.

V stredoveku to malo silu. Bozk na jedno líce, bozk na druhé líce, na pery a na hruď. Dnes, keď som pred pár dňami videl kolekciu pánskych podprseniek, to začína byť naozaj vzrušujúce. Čo poviete, páni Matovič a Sulík? I keď taký Sulík sa možno uspokojí aj s bozkom na zadok.

Ich handrkovanie pripomína z knihy, ktorú plagiátorsky vykrádam, spor nemeckého kráľa a Byzantského cisára. Tam ako prejav podriadenosti bolo treba cisárovi pobozkať koleno.

Kráľ prechádzal okolo Konstantinopolu na ceste do Svätej zeme, ktorú chcel s križiakmi oslobodiť. Vykašľal sa na Kristov hrob, začal vyjednávať a vojaci zatiaľ lúpili po okolí. Nakoniec sa vládcovia dohodli. Lotri sa vždy dohodnú. Bozkali sa po sediačky na koňoch na ústa. Po dlhom hašterení.

Ktovie ako to bude u nás. Sulík versus Matovič, to je len jeden konflikt hľadajúci v spoločnom zboji nejakú dohodu pri ďalšom traumatizovaní Slovenska.

Je neuveriteľné, ako sa do mňa pustili za blog o Pellem rovnocenne Matovičovci i Kotlebovci. Zbližujú sa. Takže možno príde skôr mľaskajúci bozk medzi Matovičom a Kotlebom. Kde kto sa pritom povracia, ale to nič. Nech len lúpež storočia pokračuje…