Každý má nejakú tému, ktorú považuje za dôležitú. A chce niečo dosiahnuť. Môže byť pritom proti a môže byť za.  Ideálne je byť proti. To sa dobre číta a má to všeobecnú podporu. Ale, nájsť hoc aj v negatívnom niečo pozitívne a východiská, to je ťažšie a aj menej populárne.

Tohto leta sa budem aj vysmievať, no vždy budem hľadať východiská. Napríklad v gastronómii, ktorá by mohla priniesť iné postavenie v očiach ľudí. Tak aby sme neboli mestom lacných fast foodov a mizerných pizzerií. Nevraviac o tom, že porovnávajúc ceny nie je ťažké zistiť, že tie lacné jedlá sú svojou kvalitou neraz až veľmi drahé.

Jednoducho, pestovanie hamburgerovej kultúry, takto to budem zjednodušene pomenúvať, nie je ani lacné, ani nápadité a ničím to mesto neobohacuje. A už sa nechcem v našom meste hanbiť ako vtedy, keď tu bol na návšteve riaditeľ spoločnosti Grecotel a posmešne sa ma pýtal, či našimi národným jedlami sú pizza a hamburger.

Nie som ani proti jednému, ani proti druhému. Všetko má právo na svoje miesto pod slnkom. No, dovoľte mi propagovať to čo je zaujímavé, originálne, v čom je kus ľudského majstrovstva.

Ako správny diabetik začnem sladkosťami. Prvá medená torta je z hotela Národný dom. Keď mesto a VÚC niekoho hostí, na stole by malo byť aj niečo s príbehom. A nie v znamení zabúdania.

Ako prišla medená torta na svet? V hoteli Národný dom v Banskej Bystrici prišla na rad rekonštrukcia. A aj upratovanie. I kníh. Niektoré mali aj 80 rokov. Recept napísaný na papieri vraj vypadol z kuchárskej knihy Terézie Vansovej. Dostal sa našťastie do správnych rúk. Recept nebolo možné použiť bez zmien, ale hotelový cukrár si s tým poradil.

Kedysi v každej bystrickej záhrade rástla Bystrická slivka. Slivka a orechy, to je teda základ. Tak sa zrodila Banskobystrická torta, navyše aj medená.

Recept je tajomstvom podniku. Táto torta nie je taká slávna ako napríklad Mozartove gule v Salzburgu, ale veď naše mesto zatiaľ pre propagáciu originality veľa neurobilo.

A ešte je tu jeden príklad. Na Hornej 13, medzi poštou a niekdajším kinom Hviezda, je pod bránou nenápadná kaviareň a cukráreň Cafe & Cake. Má svojich stálych hostí a žije si tichým životom. Kto vie, že krémeška dýcha Rakúsko Uhorskom, že ju gazdiná pripravuje podľa receptúry zo začiatku 20. storočia? Dedičstvo po starej mame…

Nie, nie je to úplný originál. Dnes už vlastne ani neexistujú všetky suroviny tak ako v Rakúsko Uhorsku. Ale je to obľúbená krémeška.

Nie, Banská Bystrica nepotrebuje pestovať a podporovať hamburgerovú kultúru. Má na viac. Má i na pochúťky, ktoré dýchajú históriou.