V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že dejiny Slovenského národa sa nezačali a ani sa nekončia vojnovým Slovenským štátom. To len istý smer vývoja nás núti viac sa pozerať na toto obdobie. A ešte čosi, chcem sa vyvarovať ideologizácie. Nie je dobré niečo deformovať, držme sa len faktov a histórie.

Svojho času, ešte som robil v rozhlase Dobré ráno, chodil do Matice slovenskej a v archíve som vyhľadával, o čom sa písalo pre vypuknutím SNP v tlači, ale trebárs aj v tajných policajných správach.

13. júla 1944 písala Slovenská politika o hrdinských nemeckých vojskách, ktoré sa na západnom fronte vyhli obchvatu, o tom že snahy Sovietov sú zmarené a že nemecké velenie je pripravené na rozhodujúci boj. Denník Slovák priniesol článok o tom, že Angličania chcú vyvraždiť Nemcov a Američania pustošia Normandiu.

20. júla spomínané denníky zase písali o hrdinských nemeckých vojakoch na západnom i východnom fronte. Ale, okresný náčelník polície zo Senice poslal svojim nadriadeným hlásenie, v ktorom upozorňoval na nechuť záložníkov rukovať do vojenskej služby. Slovenský dôstojník písal v týždenníku Slovenský rozhlas o využití lietadiel vo vojne. Bez akéhokoľvek komentára.

 27. júla písal denník Slovák o bojoch v Normandii a o totálnom nasadení v Nemecku. Slovenská politika chválila nemeckú obranu a písala o silnejúcom nemeckom odpore. Zato okresný náčelník v Poprade písal o pasivite gardistov. Pozdrav „Na stráž“ bol zriedkavý a ako písal, gardistické uniformy žrali v skriniach mole.

3. augusta písal Slovenský rozhlas o tom, že aktuálne číslo pripravovali redaktori v kryte a pri sviečkach. V tento deň písal denník Slovák o rozkladnom pôsobení Židov a o tom, že nebyť Židov, so svetom by sme sa dohodli a nebola by vojna. Písal však aj o zákaze voľného obchodovania v Bratislave a prídeloch benzínu.

A týždenník Slovenský rozhlas priniesol vtip: „Rozhovor dvoch myší pred pivnicou. Vraj ako dobre, že už je po poplachu. Ľudia vyjdú z pivníc a my sa môžeme vrátiť domov.“

10. augusta uverejnilo vedenie Slovenských železníc v denníku Slovák oznámenie o mimoriadnych pomeroch na niektorých železničných tratiach. Slovenská politika odsúdila atentát na Adolfa Hitlera a tvrdila, že na východný front prúdia stále nové sily.

Okresný náčelník z Gelnice písal o nepriaznivom vplyve udalostí vo svete na miestne obyvateľstvo. Ľudia sa boľševikov neboja, čakajú na nich s nádejou. Inak, 12. augusta bolo vyhlásené stanné právo.

Slovenská politika uverejnila vtip o banditoch, ktorí prepadli vlak. Veliteľ vydal pokyny – mužov ozbíjať, ženy pobozkať. Jeden bandita protestoval. Vraj ženy by mali nechať na pokoji. Nato sa ozvala jedna pani: „A vy čo papuľujete, keď súdruh veliteľ prikazuje.“ (Inak s označením partizánov ako banditov som sa stretol potom už len v roku 2014 na zasadnutí VÚC)

Slovenská politika 17. augusta písala o druhej etape bojov na východnom fronte. Ale, už sa objavilo aj porazenectvo. Ten istý denník písal, že porážkou nemeckej armády je západná kultúra odsúdená na zánik.

25. augusta naše denníky radili kam sa vybrať na dovolenku. No a v dokumentoch sa objavil aj pekný vtip: „Prezident Tiso sa pýtal chlapa s lopatou, či je ochotný robiť pre svoj Slovenský štát jeden deň úplne zadarmo. Chlap prikývol. A pre Nemeckú ríšu? Vyzvedal ďalej Tiso. Pre tú aj celý týždeň. To bola radosť, taký vlastenec. A čo vlastne robíte? Hrobára pánko môj, hrobára.“

No a na dôvažok, o týždeň priniesol týždenník Slovenský rozhlas celostranovú reklamu – pozvánku na dovolenku do slovenských hôr. Nikdy som sa nedozvedel, či to bola naivita, alebo zámer.

Inak, ďakujem za možnosť zalistovať si teraz v archíve RTVS. Bolo to veľmi užitočné.