Strach je prirodzený. Kto sa nebojí, je blázon. Ja som ho mal zatiaľ v živote dvakrát. Taký ten strach spoločensko – politický.

Prvý raz v auguste 1968. V budove pri Priore, tam, kde je teraz sídlo strany Smer (vtedy to boli noviny), na hornom poschodí bola redakcia Hlasu Dubčekovej mládeže. Odtiaľ sa po meste šírili letáky proti okupácii. Dovtedy, kým ruský dôstojník nezavelil. Na naše okná mieril štvorhlavňový guľomet a na útek sme dostali 5 minút. Ušli sme.

Taký malý strach som mal aj deň pred generálnym štrajkom v novembri 1989. Ako disciplinovaný člen Komunistickej strany som zmrazil mimoriadnu členskú schôdzu oznámením, že na druhý deň moderujem generálny štrajk.

Bál som sa. V každom okne som videl tajných, ako fotografujú. Mne bolo všetko jedno. Neustúpim. Ale, dostanú sa deti do nejakej školy? Nezavrú ma? A mal som strach aj z náhlej moci. Desaťtisíce ľudí jasali pri každom slove z tribúny. Mať moc je strašné a nebezpečné. Nezneužijem ju?

Po rokoch znovu prišiel čas, keď treba mať odvahu. Aj keď sa bojíme. V Bratislave to už vrie, chystajú sa Košice i ďalšie mestá. Nie, ja nie som organizátor. A vlastne, po prvý raz sa v rozhodujúcej chvíli ničoho nezúčastním. Ani neviem, či niekto bude v Banskej Bystrici rečniť. Som osamelý bežec. A takých je veľa.

My s manželkou sa 17. novembra o 15. hodine sa pôjdeme len tak, ako občania poprechádzať po Námestí SNP v Banskej Bystrici. Len s malou zmenou. Podľa toho, čo sľubujú ministri vnútra a obrany, čaká ma čosi podobné, ako ten guľomet v roku 1968.

A bude to iné, ako v 1989. Prídu možno aj ťažkoodenci. Počas prechádzky budú na nás mieriť zbrane. A možno námestie v Banskej Bystrici po prvý raz zažije aj vodné delá.

Kto prídete na prechádzku, počítajte s tým. Lebo, ide o veľa. Jedným o psychopatickú moc spojenú s jej surovým zneužívaním, druhým o civilizovanú a demokratickú spoločnosť.

A možno sa mýlim. Tí policajti si urobia akurát poriadok s výtržníkmi a provokatérmi, s prejavmi extrémizmu. Tak, aby sa nám príjemne prechádzalo.

Prišiel čas. KEĎ STE SI NÁS UPIEKLI, TAK SI NÁS AJ ZJEDZTE!