Po pondelkovom zasadnutí zastupiteľstva VÚC v Lovinobani som si musel dať čas, aby som si usporiadal myšlienky, čo sa vlastne stalo. Bolo to odporné.
Nechutné politické divadlo
Bodov programu bolo viac a niektoré poslanci ešte doplnili. Mal prísť minister dopravy a splnomocnenec vlády pre menej rozvinuté regióny. Neprišli. Boli však adekvátne pozvaní, boli to s nimi vyrokované? Pýtal som sa na to. Dostal som dosť neistú odpoveď o liste, ktorý im z VUC poslali. Ja tvrdím, že to nebolo dobre a profesionálne dohodnuté. Skôr ide o propagandistickú udalosť, aby sa mohlo hovoriť, že o náš kraj nie je záujem.
Jadrom zasadnutia sa stalo vyjasňovanie si postojov v súvislosti s predajom rozostavaných častí nemocníc Svetu zdravia v Žiari nad Hronom a Rimavskej Sobote.
Dozvedeli sme sa, komu to slúžia poslanci. Vraj Pente, lebo Svet zdravia jej patrí. A k tomu ďalšie obvinenia. Predkladatelia len žasli, ako z nich Kotleba robil priam zločincov. Priam vzorovo pôsobil poslanec Šimko, primátor Rimavskej Soboty, ktorý 6. júna tvrdil, že je to najväčší holubník a apeloval na poslancov, aby ho predali. Teraz hovoril o podozreniach z nekalej činnosti kolegov poslancov a apeloval, aby boli proti predaju. Emotívne až tak, že z toho bol vyslovene odporný politický cirkus.
Čo som sa dozvedel? Že Kotleba rokoval so Svetom zdravia a dosiahol vyššiu cenu. A že poslanci to zmarili a zmenili na vklad do investície. Kotleba mal pri rokovaní na pomoc svojich dvoch ďalších ľudí a Šimka. Overiť si pravdu teda nemožno. Rokovanie bolo netransparentné. Toto všetko môže byť aj klamstvo. Obzvlášť preto, že prišiel aj zástupca spoločnosti Svet zdravia, ale tomu odmietol dať Kotleba slovo.
Pochybnosti narastali, spolu s nimi znechutenie poslancov, ktorí sa snažili niečo poctivo pripraviť. Prišli s hotovými dokumentmi. Kotleba žiadnu zmluvu nepriniesol, len tvrdil, čo dosiahol.
Kde je pravda?
Nedopátrali sme s k nej. Nakoniec predkladatelia svoje návrhy na predaj nemocníc stiahli.
Takže, teraz je na ťahu zase Kotleba. Dokáže rokovania dostať do záverečného konca? Od januára mal prvé podklady na stole, ale nepáčili sa mu, tak nič neriešil. V podstate, všetko rozprúdila až iniciatíva poslancov.
Čo teraz bude nasledovať? Buď Kotleba dotiahne rokovanie do konca a pochváli sa, ako získal pre kraj viac peňazí, čím získa politické body, lebo na zmarené desiatky miliónov eur z eurofondov sa už asi zabudlo. Alebo bude postupovať ako od začiatku roka. Nechá, aby šlo všetko do stratena. Zabúdanie je totiž súčasť politickej taktiky. Počíta sa s tým.
Jedno je isté. Pre mňa to bol stratený deň. Plný hádok, nervozity a nechutného politikárčenia. Ale, to nie je dôležité. Úplne za najkratší koniec ťahá občan kraja. Zasa sa pre neho nič neurobilo a nič nerobí.
Je to zámer, alebo v skutočnosti manažérska neschopnosť Kotlebu? Pripadal mi dosť bezradný v riadení rokovania a pripadá mi byť dlhodobo bezradný v riadení kraja. Všímam si však, že v intrigách je silný. A v plamenných prejavoch, v ktorých bez akýchkoľvek dôkazov hocikoho za hocičo obviní. V každom prípade, keďže má ísť o občana, musím vyhlásiť, že aj v tomto prípade platí: Ryba smrdí od hlavy.
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné, facebook