Od včera obeda nelajkujem, nekomentujem. Súdruh Facebook to zakázal. Na jeden môj príspevok nejaký pán reagoval, že ako sa opovažujem kritizovať štátny orgán. Zasmial som sa a navrhol som nadnesene postaviť ma za to k múru.

A myslím, že tomu udavačovi o to aj išlo. Zablokoval ma, všetko zmizlo. Len na Facebooku sa objavilo na 24 hodín no no no – dali mi stopku. A ak sa mi ich rozhodnutie nepáči, mám kliknúť ďalej. Ibaže to bolo v angličtine a s tou si ja neporadím. Ale čo už, 24 hodín ma nezabije. Konečne som zažil poctivú cenzúru. Len čítať som mohol.

Jeden priateľ ma vyzýval k jednote. Tak ako za komunistov. K jednote pod vedením sekty svedkov Matovičových. A do toho jej viacerí podporovatelia  prišli s nápadom, aby sme my nespokojní poradili, ako to robiť. Ministrom a vláde ako takej.

Milí a zlatí roztúžení po rade. Aj to som už zažil za socializmu. Jeden minister sa ma pýtal o radu. Lebo vraj nestačí len kritizovať. A ja mu na to: „Načo ste sa pchali za ministra? Teraz si neviete poradiť. Tak to miesto pustite niekomu inému, schopnejšiemu.“

Dnes by som to povedal ešte inak: „Pán predseda vlády, pán minister. Ak to neviete, choďte kozy pásť. Ak nebudú proti ochrancovia zvierat.“

Martinovi Klusovi som položil otázku na tému Lučanského „samovraždy“. Veď to predsa nie je ešte vyšetrené. Ale, už aj on isto vie, že to bola samovražda? Neodpovedal mi. A už som sa nemohol znovu pýtať. Ale dobre. Ktosi mi pošepkal, akú mali v UMB radosť, keď odišiel do veľkej politiky. Tak, aspoň niekto a niekde sa teší.

David Kapusta si aj dnes zaspomínal na slávne chvíle masového ohlupovania ľudí za zahraničné peniaze. Hovorilo sa tomu „Za slušné Slovensko“. Áno, boli to vtedy tisíce ľudí v uliciach. Jeho súčasné rozjímanie však skoro nikto nelajkoval a komentáre boli proti. Nuž, raz darmo. Človek nikdy nevstúpi do tej istej rieky. A koľkí už zmúdreli…

Pridám k tomu niečo osobné. Je mi strašne ľúto tých dvoch mladých ľudí. Stali sa obeťou vraždy, ale aj nechutného politikárčenia a stále nekončiaceho satanského tanca na ich hroboch. Verím, že raz súd odsúdi aj objednávateľov tejto vraždy.  Podľa latinského: „Zločin spáchal ten, kto mal z neho úžitok.“ A platí to aj v prípade generála Lučanského: „Niekto chcel, aby bol ticho?“

Už sme si zvykli na to, že história, vrátane jej výkladu, sa účelovo mení. V detstve sme sa učili o hrdinských Husitoch. V dospelosti sa mi dostal do rúk dejepis z ľudáckeho obdobia. Husiti tam boli vyfarbení ako zločinci.

A teraz Gustáv Husák. Nemal som ho rád, lebo som bol Dubčekovec a neskôr ctiteľ perestrojky. Ale, dnes si ho aj vážim. Bol to veľký Slovák, ktorý si zaslúži úctu národa. A nie pošpinenie. Ale, zase nič nové. Už za socializmu som akékoľvek formy totality považoval za zlé. Ortodoxný katolícky nátlak, fašizmus či komunizmus. A nachádzal som spoločné vlastnosti. Najmä v netolerantnosti, prekrúcaní pravdy a dogmatizme.

A je jeden fakt. Nielen my novinári sme predajní, aj niektorí historici obľubujú namiesto faktov svoje dojmy. No, nemohol som oceniť ani Krajniaka pri úvahe o tom, ako počas moru v roku 1710 pomohli modlitby. To je vhodná rada do dnešných čias. Silu modlenia chápem. Aj ja sa modlím, aby nás Pán zbavil ťažkého trestu – tejto vlády.

Joj, veľa som zmeškal. A to prešlo len 24 hodín. U nás sa za ten čas udeje toľko hlúposti, až sa človek nestačí čudovať.

V každom prípade som rád, že sa mi stalo to, čo sa stalo. Pripomenulo mi to, že ako za socializmu, aj teraz musím hľadať inotaje, učiť ľudí čítať medzi riadkami, že si treba dávať pozor na udavačov….

Ale, na druhej strane, bol to čas mladosti, intenzívnej lásky k žene a deťom a nič ma nebolelo. Láska ostala, len sa mi občas cnie po jej vtedajšej podobe plnej vášní, rád by som chodil po lese bez prestávok pre ubolené nohy. Ale, niečo za niečo. Takúto cenzúru som ešte nezažil. Vďaka súdruhovia.

K záverečnej fotke (Madeira) malý dodatok. Ešte to nie je ani desať rokov. To som fakt nebol šedivý?