Žijeme v storočí informačného boomu a jedným z najefektívnejších  zdrojov  komunikácie sa stali sociálne siete, zjednodušene Facebook. Nie som jeho priateľom, pretože často vytvára iba virtuálnu realitu a ľudia bez rozmýšľania veria pomaly všetkému, čo tam niekto zavesí.

Na druhej strane platí, že keď niekto nie je so svojím profilom na Facebooku, akoby ani nebol. Tak ho mám aj ja. Pravdupovediac ho využívam hlavne na to, aby som mal prehľad, o čom ľudia diskutujú a ako rozmýšľajú.

Zistil som, že najmä na facebookových skupinách či v komentároch pod článkami najčastejšie diskutujú anonymné statusy. Občas si pripadám ako blbec, keď sa zapojím do nejakej kontroverznej diskusie so svojím plným menom a skutočnou profilovou fotkou. To sa hneď nájde kopec anonymných facebookových  “hrdinov“, ktorí sa do mňa pustia ostošesť, keďže som ľahko čitateľný terč.  Možno si takto  liečia nejaké svoje komplexy hľadajúc nepriateľa, do ktorého si aspoň virtuálne môžu kopnúť.

Keby som niektorého z nich stretol na ulici, ani necekne. Ako humorne vraví môj priateľ Ľubo Motyčka: „Aj by som niekoho z nich pozval na kávu, ibaže neviem koho.“

Už stokrát som si povedal, že nemá význam diskutovať s bezmennými statusmi, ale stále mi to nedá, keď vidím tie kraviny, čo mnohí píšu alebo zdieľajú bez štipky zdravého sedliackeho rozumu. Pritom diskusiu často odvádzajú kamsi mimo do svojich kruhov. Nehovoriac o urážkach slobodomyseľných ľudí s iným názorom, ktorých nazývajú hanlivo „slniečkári“. Bolo by to na smiech, keby to nebolo vážne.

Na Facebook sa už naučili chodiť aj naši politici spolu so svojimi priaznivcami. Mnohí sa naháňajú za internetovými „lajkmi“, akoby to bolo merítko úspešnosti ich politiky a nie každodenná poctivá práca pre občanov.  Podľa štatistík k 13. januáru 2017 mali najviac fanúšikov na sociálnych sieťach  SaS (121.222), ĽSNS ((78.984) Sme rodina (60.397) a OĽaNO (49.213). Nečudo, že odtiaľ pochádza azda najviac politických diskutérov, často až militantných, najmä z radov kotlebovcov.

V poslednej dobe sa na sociálnych sieťach ventiluje toľko negatívnej energie a vzájomnej nenávisti, až mám dojem, akoby mala čoskoro vypuknúť tretia svetová vojna. Jeden by neveril, že okrem rasových, národnostných či politických predsudkov sa terčmi urážok stávajú aj významné športové osobnosti.

Veď čo rasovej nenávisti od anonymných facebookových „hrdinov“ zo Slovenska  a Čiech sa vznieslo voči čiernej miss Helsinki Sephore či čiernemu modelovi Alphovi fotiacom oblečenie pre LIDL. Facebook je plný rasistických útokov na Židov či Rómov, akoby v duchu oživovania nacistickej ideológie spojenej s konšpiračnými teóriami a dezinformáciami. To sa týka aj striktného odmietania NATO či Európskej únie, velebiac pritom Putinovo Rusko. Stačí akýkoľvek podnet, hneď je po ruke iskra zapaľujúca nenávistný oheň, zatiaľ iba na sociálnych sieťach…

Keď náš olympijský víťaz Matej Tóth otvorene kritizoval štátom organizovaný doping ruských športovcov, čo neskôr priznali aj samotní Rusi, pustili sa do neho anonymní facebookoví „hrdinovia“ takým nevyberaným spôsobom, že normálnemu človeku muselo byť z toho bolo zle. Žasnem, ako hlboko dokážu niektorí Slováci či Bystričania klesnúť.

Niečo podobné sa teraz stalo nášmu bystrickému centrovi a hokejovej legende Michalovi Handzušovi. V piatkovom súboji o prvenstvo v Košiciach sa Handzuš  zrazil vo vlastnej tretine s Tomášom Hričinom tak nešťastne, že košického hráča museli odviezť do nemocnice.  Náš hráč bol vylúčený do konca zápasu a po ňom vysvetlil médiám, ako k tomu došlo. Napokon z videozáznamu jasne vidno, že zo strany Handzuša nešlo o úmyselný faul.

Našťastie zraneného Košičana po vyšetrení prepustili z nemocnice do domáceho liečenia a ozval sa mu aj Michal Handzuš. Napriek tomu sa voči nemu na Facebooku spustila špinavá kampaň od „bezmenných hrdinov“, ktorí ho dourážali ako obyčajnú nulu.

To je iba niekoľko príkladov, ako sa dá cez vymyslené statusy zneužiť facebooková sieť k útokom na ľahko identifikovateľné ľudské ciele. Ako sa dá proti tomu brániť? Jednou z ciest je nevšímať si takýchto facebookových „hrdinov“, nech sa hrajú na frajerov len vo svojej diskusnej svorke. Nuž a keď máte dobré nervy či žalúdok, môžete sa s nimi pustiť s pádnymi argumentmi do diskusie, že kto to dlhšie vydrží.   

A keď to presiahne zákonný rámec, od 1. januára platí na Slovensku novela Trestného zákona zameraná aj na internetových extrémistov či rasistov…