Chudoba drž chrbty, páni sa chcú biť

Blog
0 /

Hneď prosím o prepáčenie. Z mne neznámych dôvodov som niekoľkým priateľom niečo poslal. Vlastne ani neviem čo, lebo sa to nedalo otvoriť a neviem prečo. Dúfam, že to nie je vírus.

Prosím o prepáčenie, ale ja by som vlastne mal byť bohatý, aby som sa počítača ani nedotýkal a iba diktoval, čo treba robiť. No, mohol som byť. Keby som bol poslanec Národnej rady, mohol som mať nejakú sekretárku.

Ale, čo keby to nerobilo dobrotu. Tak, zase uznajte, ako by som ako politik mohol mať niečo iné, ako mladú žabku. Joj, len čo manželka?

V rámci Facebooku mám veľa priateľov. Tuhých katolíkov, rovnako tuhých bezbožníkov, ale aj moslimov, pravičiarov i ľavičiarov. Keď som obhajoval svoje sociálnodemokratické presvedčenie, jeden priateľ ocenil ako so mnou nesúhlasí, ale akceptuje môj názor. A ja jeho.

Má to jednu výhodu. Keď vyslovím názor, ono to občas aj zaiskrí. Nie sú to bezvýhradné prejavy sympatií. A to je fajn. Nie je nikdy dobré pohybovať sa vo svojej bubline. Iný názor znamená, aspoň niekedy, že toho priateľa s iným názorom nechcem uraziť, ale hľadám vhodnejšiu formuláciu. Inokedy zase uletím a preženiem to. No a čo? Všetci občas uletíme.

Niekedy a niektorých blokujem už len preto, že sa z nich stalo stádo oviec, ktoré poslušne a vybľakujúc ide za svojim baranom. Používanie nezmyselných fráz, ako v nejakej sekte ma aj dráždi, aj núti zaoberať sa niečím a niekým, kto nestojí za to. Ja mám rád samostatne mysliacich ľudí.

Uvedomujem si pritom, kde sú základné rozdiely. Ak sa mne páčia ženy a nejakej dáme chlapi, vôbec sa preto nevadíme. Iné by už asi bolo, ako by to brala moja manželka, keby som chcel platonické pohľady premeniť na niečo iné. Ale, to je úplne iná problematika.

Netrápi nás šport, kultúra, v lete občas nepokryte závidím, keď niekto nájde viac húb ako ja…ale to je asi všetko. Po voľbách nám však štandardne nastáva niekoľkotýždňové obdobie, ktorému ja hovorím hlúpnutie z moci. Tí hore sú zrazu šokovaní, že opozícia im robí skoro také prieky ako robili oni a najmä on, keď bol v opozícii. Jeho verní sú z toho tak isto zdesení.

Je to aj preto, že každý si žije vo svojej vlastnej bubline názorov. Spretŕhajú sa priateľstvá, nastáva čas blokovania a nepríjemných pocitov, čo bude keď sa raz stretneme na ulici. Lebo, aj to sa stane. Niekoho fascinuje, že som ľavicový, mňa napríklad do úžasu privádzajú prejavy neuveriteľnej hrubosti voči ľuďom spájané s informáciami z Vatikánu. Ja kresťanstvo nenávisti neviem pochopiť.

Ja neznášam naučené sektárske frázy, iného zase štve, ako dokážem pichnúť bez hrubosti a pritom lepšie, ako keď ma poštípu včely.

Spomínam si na jeden starý výrok. CHUDOBA DRŽ CHRBTY, PÁNI SA CHCÚ BIŤ. Kým oni sa váľajú vo svojich chlievoch, my sa navzájom žerieme. A čo robia, je len divadlo.

Ideme mať zastupiteľstva mesta Banská Bystrica. Okrem iného si asi odhlasujeme na dobu krízy úplné zrušenie poslaneckých odmien. To je cca 200 eur. Ja viem, nie je to veľa, koaliční poslanci NR SR dajú 500 eur. Áno, ale nám neostane nič a im ešte 3 500. Kto dáva viac?

A tak rozmýšľajme. Nebuďme ani ako stádo oviec, ani stádo slonov, ktoré všetko zadupe.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka