Nerád tam chodím. Štve ma, ako nad deťmi nadšene vyhráva. Je to pre mňa niečo ako invázna rastlina, ktorej sa treba zbaviť Lenže marketing dokonalý, výchova zákazníkov dokonalá a záruka kvality. Ešte dobre, že aj halušky majú detváky radi. Alebo keď urobím dobrý perkelt či tekvicový prívarok.

A ani mi tá sladká žemľa s mletým mäsom nechutí. Lenže, značka je značka a je to zároveň záruka americkej kvality. Viete napríklad o tom, že bežní Američania aj vo svete uprednostňujú americké hotely a reštaurácie?

Dezinfekcia jedla a jeho nezávadnosť tam prekročila hranice rozumnosti. Tak sú doma všetci sterilní, že vo svete trpia hnačkami. Podobne ako my v Egypte. Stačí sa napiť vody, ktorá je tam bežná a už chudneme. Poviem vám, to je hnačka!

Tak som bol raz v Káhire. V meste, ktoré akoby riadil Matovič. Na jednej strane širokej šesťprúdovky pekné domy, na druhej cintorín s hrobkami, ktoré poskytli prístrešie skoro miliónu ľudí.

Na križovatkách postávali chlapi s autonabíjačkami. Keď niekomu zhasol motor, zarábali si štartovaním. Pred spustnutými činžiakmi sa na kopách odpadkov do výšky druhého poschodia pásli kozy. Nuž, mliečko sa zíde.

V tomto meste, ktoré má odhadom 16 až 25 miliónov obyvateľov, ten rozdiel je banalitou a vôbec, kto to má vedieť, sú aj luxusné štvrte. Či skôr celé mestá v meste. Lenže nás autobus vyložil v takej normálnej štvrti. Plnej chaosu. Vraj sa máme ísť niekde najesť. Preboha?!

Aha McDonald’s. Konečne záruka nejakého štandardu. Tak som prežúval hamburger. Aspoň som neostal hladný.

Niečo podobné a predsa úplne iné sa mi stalo v Malajzii, kultivovanej a až úzkostlivo čistej krajine s milými ľuďmi. Ako sa len priateľsky na mňa pozerali, keď som ochutnával ich jedlo mimo zlatej klietky hotelov.

Už po treťom raze ma z tých pálivých jedál tak bolelo brucho, že pohľad na McDonald’s sa mi zdal byť ako ostrov nádeje. Nikdy som nejedol lepšie kuracie krídelká s hranolčekmi.

Ono je to asi tak. Všetko treba skúsiť, zažiť a spoznať. Aj takú psychopatickú dobu, ako zažívame dnes. Len teraz, dokážeme sa z toho poučiť?