Pre banskobystrickú biatlonistku Paulínu Bátovskú Fialkovú to bol v piatok návrat ako z knihy. Na majstrovstvách sveta v letnom biatlone v estónskom Otepää vybojovala zlatú medailu v superšprinte. Na strelnici urobila iba jednu chybu a do cieľa prišla 11,5 sekundy pred Fínkou Suvi Minkkinenovou. Bronz získala Češka Lucie Charvátová.

V rozjazdách bola Paulína najlepšia, takže mohla cítiť miernu nervozitu pred finále, kde mala veľkú šancu na skvelý výsledok. Odštartovala s rozumom, nenechala sa vyprovokovať tempom Charvátovej a šla s Voborníkovou na čele veľkej skupiny. Úvodnú položku zvládla náramne, hoci bola mierne pomalšia, vyčistila všetky terče a v druhom kole sa spolu s domácou Tomingasovou odtrhli od dlhého hadu pretekárok.

Na druhej položke si Paulína potrebovala nájsť správnu polohu a trvala jej dlhšie, no bola presná. Ukázali sa jej skúsenosti, keď to neprepálila, ale radšej podržala. Prostredný okruh tak absolvovala na čele pretekov v skupine s Charvátovou, Todorovovou a Lehtonenovou.

Až štrnásty terč Paulína netrafila, no chybovali aj súperky, a tak stále ostávala na čele spolu s Bulharkou Todorovovou. Jej výkon ostával vynikajúci, bežecky patrila medzi najrýchlejšie, strážila si to náramne.

Na poslednej položke to Bátovská Fialková za 28 sekúnd všetko vyčistila. Osamostatnila sa tak na čele a silným posledným kolom nedala žiadnu šancu Fínke Minkkinenovej. Stala sa druhý raz v kariére majsterkou sveta v letnom biatlone.

Tridsaťjedenročná Paulína Bátovská Fialková štartovala na prvých pretekoch po viac než roku, od marca 2023 pauzovala pre materské povinnosti. Pretekmi šla ako nôž maslom. Základom bola streľba, na ktorú sa mohla absolútne spoľahnúť. Jedinú chybičku urobila už len druhá Minkkinenová, no Banskobystričanka si ju veľmi skúsene strážila. Mala až šestnásty strelecký čas a presne vedela, kedy môže páliť rýchlejšie, kedy pomalšie. To je znak profesionálneho prístupu a prísľubom pred nastávajúcou hlavnou zimnou sezónou. Po pretekoch zlatá Duklistka povedala:

„Sú to výborné pocity, ale ten pocit pred týmito pretekmi bol možno dôležitejší než samotný výsledok. Teda v prvom rade mať z lyžovania a strieľania dobrý pocit. To sa mi podarilo, navyše som vyhrala preteky, takže sa teším, no stále mám pred tým ešte veľký rešpekt. Ešte som totiž stále iba osem mesiacov po pôrode a všeličo sa ešte môže zomlieť. Musím si stále dávať pozor. S dcérkou mi pomáha rodina, bez tej by to nešlo. Je skvelé ísť na tréning a vypnúť od malej a vrátiť sa domov a už nemyslieť na ten tréning pri materských povinnostiach. V tomto mám veľmi dobrý balans a naozaj som nečakala, že to pôjde tak dobre. Musím zaklopať a dúfať, že mi to vydrží.“

Ďalšia banskobystrická armádna biatlonistka Júlia Machyniaková obsadila v piatok 16. priečku s mankom 1:35,2 min na víťazku. Štartovala s číslom 22 a na pravej strane, čo ju dostalo do nevýhody v prvej tiahlej zákrute. Prepadla sa až na koniec štartového poľa, takže mala tam nemalú stratu už pred prvou položkou. No zvládla ju výborne, a tak pokračovala na začiatku druhej desiatky. Po druhej nule sa posunula na skvelé 11. miesto. Bežecky nemala na takéto vysoké priečky, takže v každom kole mierne padala dolu a škoda tretej položky, po ktorej prišli dve chyby, takže sa veľmi zdržala v trestnom kole. Pokračovala ale stále pätnásta. Napokon ešte minula posledný terč a so slušnou bilanciou 0+0+2+1 skončila na výbornej 16. priečke (+1:35), čo je pre ňu suverénne najlepší výsledok kariéry v lete.