Slovenské biatlonistky z banskobystrickej Dukly obsadili skvelé šieste miesto v sobotňajších pretekoch štafiet na majstrovstvách sveta vo švajčiarskom Lenzerheide. Štvorica Ema Kapustová, Paulína Bátovská Fialková, Anastasia Kuzminová a Mária Remeňová potrebovala desať náhradných nábojov a skončila so stratou 2:15,9 minúty na suverénne Francúzky.

V sobotu panovali vo švajčiarskom stredisku slnečné počasie a teplota sa vyšplhala nad 10 stupňov, čo sa výrazne odrazilo na snehu. Na prvý úsek išla zo Sloveniek Ema Kapustová a zažila prekvapujúce prvé kolo, keď sa pole výrazne roztiahlo a na štadión už prišla so stratou 18 sekúnd napriek tomu, že šla pekne vo veľkej skupinke, len líderka Jeanmonnotová to hrotila, keďže Francúzky mali jasný cieľ suverénne vyhrať. Eme sa podarilo ležku vybieliť za 23 sekúnd, čo bolo úžasné. Dostala sa na tretiu pozíciu, ktorú až šokujúco celé druhé kolo držala. Bola na čele vlaku s Talianskou a Švédkou. V tomto kole naplno využila náskok vďaka streľbe a stačil jej aj 16. bežák (+18s), aby prišla stále na čele skupinky. Nasledovala famózna stojka za 18,5 sekundy. Pokračovala teda tretia a pole sa mierne roztiahlo. Dlho šla tretia aj v záverečnom okruhu, no Švédka Magnussonová ju napokon zhltla. Odovzdala napokon šiesta, keď sa ešte v cieľovej rovinke cez ňu dostali Češka a Poľka. Avšak bolo to z jej strany vynikajúce. Predviedla absolútne maximum, ktoré mohla. Slovenská strata na odovzdávke bola 49 sekúnd. Iba päť sekúnd na bronzovú pozíciu.

„Dnes som bola sebavedomá aj na strelnici, verila som si rýchlejšie strieľať. Na trati to išlo celkom dobre. Áno, Jeanmonnotová si išla inú ligu, no keď som vybehla z ležky a videla som, koľko báb tam ešte je, tak ma to nakoplo. Mrzí ma však, že ma na poslednom zjazde ešte dve baby predbehli,“

– povedala Ema Kapustová pre STVR.

Druhý úsek absolvovala Paulína Bátovská Fialková a hneď sa do toho zahryzla, dostala sa na čelo skupinky. Dokonca pred štadiónom dobehla druhú Tandrevoldovú, na ktorú na štarte strácala 17 sekúnd. Paula mala najrýchlejšie prvé kolo zo všetkých vrátane Lampičovej. No nevysporiadala sa s ležkou tak ako mala. Potrebovala všetky tri náhradné náboje. Našťastie padli na úrodnú pôdu. Pokračovala teda na chvoste top 10, hoci stále na tretiu pozíciu mala len 14-sekundové manko. Hodlala to využiť a hneď predbehla Češku, Talianku aj Ukrajinku a dostala sa už do skupiny od tretej po šiestu priečku. Celé to bolo potom o stojke. Ku koncu druhého kola to už Paulína ani nehrotila a šla pekne v skupinke. Aj tu mala najlepší bežák. Stojku zvládla za úžasných 24 sekúnd, takže napravila si chuť z ležky a dostala sa na druhú priečku s čistou streľbou bez jedinej chybičky. No hneď za ňou vyrážala na trať Lampičová. Najprv sa chvíľu naťahovali, ale napokon jej Slovinka úplne ušla, pretože mala našetrené z predchádzajúcich kôl. Pauína odovzdala s odstupom 1:03 na fantastickej tretej pozícii. V cieli potom povedala:

„Cítila som sa dobre. Trať bola rozbitá, takže to je to moje, to si užívam. Preto som sa na nej snažila spraviť maximum. Na ležke som musela dobíjať, no konečne sa mi podarilo vybieliť stojku. Boli to nervy, je to štafeta, zodpovednosť nie len za seba, ale za celý tím.“

Tretí úsek bol v réžii Anastasie Kuzminovej. Tá v prvom kole takmer zmazala celý odstup na Slovinku Klemenčičovú, na najrýchlejšiu stratila iba desať sekúnd. No ležku strieľala z tretieho stavu, ďaleko od nástrelového. Navyše sa zmenil vietor, a tak s tým mala veľké problémy. Tŕpli sme do posledného momentu pri záverečnej tretej dobíjanej rane. Ale padla. Veľmi sa tam zdržala, 52 sekúnd, ale pokračovala tretia. Jej náskok na súperky za ňou sa ale výrazne zmenšil. Až sedem ich bolo za ňou celkom blízko. V druhom kole šla opäť dobre, priblížila sa k druhej Slovinke, hoci ju zasa dobehli Nórka so Švédkou. Bola to veľká stojka pravdy pre slovenský tím. A tú Nasťa zvládla čisto. Bravúrne. Aj po šiestej streľbe boli Slovenky z Dukly na tretej pozícii, no pred ťažkým posledným kolom na rozbitom snehu. Tam to už Nasti nechutilo. Výraznejšie stratila, 23 sekúnd. Öbergová ju predbehla, takže na štadión prišla štvrtá s odstupom 1:39. Úžasný výkon aj od Nasti., ktorá po dobehnutí do cieľa vravela:

„Fantastické. Všetky dievčatá predviedli perfektný výkon. Som rada za dnešnú stojku, tá ležka nás všetky potrápila, točil sa tam vietor. Po stojke som sa snažila udržať Švédky, aj keď som na konci stuhla.“

Mária Remeňová išla záverečný štvrtý úsek a bola dlho pripravovaná práve na dnešný deň, keďže v individuálnych pretekoch neštartovala. Nastupovala vo veľmi ťažkej pozícii udržať tento úžasný výkon, ktorý Slovenky predvádzali. V prvom kole ju zhĺtla Kirkeideová, ale Mária šla výborne, zaostala len o 15 sekúnd. Ležka jej trvala 49 sekúnd, no zvládla ju s dvoma dobíjaniami a odchádzala v skupinke od bronzovej pozície Švédsko, Slovinsko, Nemecko a Slovensko. Nikdy v histórii sme neboli tak blízko k medaile pred poslednou streľbou. Ešte nás dobehla Rakúšanka, takže to bola partia od tretej po siedmu pozíciu. Šetrili sa na stojku, možno okrem Majky, ktorá nie je tak bežecky silná. Škoda, že nedovŕšila senzáciu, aby po rýchlej nule odchádzala bronzová, potrebovala znovu dve dobíjania, ale aj s nimi jej to trvalo 41,6 sekundy. Bola piata, no za ňou vyrážala líderka SP Preussová, takže to sa nedalo udržať. Slovinka však šla trestné kolo, a tak bolo jasné šieste miesto. To jej úplne bez problémov vyšlo. Slovenská finálna strata bola 2:16. Opäť vynikajúci výkon Márie, ktorá psychicky dokáže zvládať závery, a to absolútne nie je maličkosť.

V cieli Mária Remeňová neskrývala radosť:

„Sú to neskutočné emócie a neopísateľné pocity. Viem, že sa z toho všetci tešia, ale ja som chcela ešte viac. Vedela som, že čistou streľbou sa dá ísť ešte vyššie, čo ukázala Nórka. Triasla som sa ako nikdy, bola to obrovská zodpovednosť. Spravila som dve chyby, ale som rada, že sa mi to podarilo dobiť. Boli to veľké nervy zažila som to už druhýkrát. Hlava musí prijať ten stres, pracovať s ním. Som veľmi rada, že sa nám to takto podarilo a na majstrovstvách sveta sme dokázali, že na to máme.“

Fanúšikovia slovenského biatlonu prežili pri TV obrazovke STVR úžasné momenty pri sledovaní veľkého výkonu slovenskej ženskej reprezentácie, aký už dlho nezažili. Nikdy v histórii štafety na MS alebo OH nebolo Slovensko pred záverečnou streľbou v kontakte s bronzovou pozíciou. Zásluhu na tom mal fantastický výkon celého kvarteta banskobystrickej Dukly. Je to skvelá náplasť za nie ideálnym šampionátom a obrovská nádej pred olympijskými hrami v budúcej sezóne, kedy veríme, že budú všetky štyri dievčatá ešte silnejšie ako dnes.

VÝSLEDKY:

MS v Lenzerheide – štafeta žien na 4×6 km:

1. Francúzsko (Lou Jeanmonnotová, Océane Michelonová, Justine Braisazová-Bouchetová, Julia Simonová) 1:07:26,5 h (0+4), 2. Nórsko (Karoline Offigstad Knottenová, Ingrid Landmark Tandrevoldová, Ragnhild Femsteineviková, Maren Kirkeeideová) +1:04,2 (1+8), 3. Švédsko (Anna Magnussonová, Ella Halvarssonová, Hanna Öbergová, Elvira Öbergová) +1:44,5 (1+8), 4. Rakúsko +1:50,1 (1+5), 5. Nemecko +1:58,4 (1+10), 6. SLOVENSKO (Ema KAPUSTOVÁ, Paulína BÁTOVSKÁ FIALKOVÁ, Anastasia KUZMINOVÁ, Mária REMEŇOVÁ) +2:15,9 (0+10), 7. Taliansko +2:47,2 (1+12), 8. Slovinsko +2:56,4 (1+11), 9. Poľsko +3:25,5 (1+14), 10. Estónsko +3:37,3 (1+12)