Druhý deň atletických majstrovstiev Európy do 18 rokov v Banskej Bystrici bude patriť pre Slovensko medzi najvydarenejšie spomedzi štyroch. Večer sa splnil náročný cieľ – získať dve medaily. A postarali sa o to dve spolužiačky od detstva z Martina – Lucia Frličková zlatom na 100 m cez prekážky a Petra Kusá bronzom v chôdzi na 5000 metrov.
Laura Frličková sa stala historicky prvou slovenskou majsterkou Európy tejto vekovej kategórie, ale napokon až štvrtou medailistkou. Krátko pred ňou totiž jej spolužiačka na Evanjelickom bilingválnom gymnáziu Martine Petra Kusá obsadila tretie miesto v chôdzi na 5 000 m, čím napodobnila bývalých zverencov Pavla Slouku Gabrielu Gajanovú (Tbilisi 2016, 800 m), úradujúcu vicemajsterku Európy z Ríma 2024, a Andreja Paulínyho (Győr 2018, 1500 m).
Laura vo finále 100 m prekážok potvrdila úlohu veľkej favoritky, do ktorej sa však sama pasovala už vo štvrtkovom senzačnom rozbehu novým dorasteneckým rekordom starého kontinentu 12,86. V súboji o medaily sa druhý raz v kariére dostala pod 13 sekúnd – ako jediná z finalistiek. Súperkám nedala šancu. Triumfovala časom 12,97 (+0,2 m/s) s jednoznačným 36-stotinovým náskokom pred Zofiou Rojekovou z Poľska, po bronz si s odstupom ďalších 4 stotín dobehla Francúzka Auxanne Kingueová (13,37).
V mixzóne aj pred našim diktafónom hovorila:
„Som neskutočne šťastná, že sa mi to podarilo. Hlavne na domácom štadióne pred celou rodinou a všetkými kamarátmi. Som šťastná aj za európsky rekord v rozbehoch, tieto preteky v Banskej Bystrici nemohli dopadnúť lepšie. Zažila som pred týmto publikom neuveriteľný pocit. Veľa ľudí tu plakalo, tešilo sa zo mňa, takže určite je to asi najkrajšia vec v živote aká sa mi mohla stať. Ja sa ani neviem rozpamätať aký to bol finálový beh, ani kto bol vedľa mňa, nič. Cítila som iba, že som na prvej pozícii, že nemôžem zakopnúť, spomaliť, lebo by ma určite predbehli. Snažila som sa to ťahať do cieľa a jediné čo som nechcela, tak to bolo zakopnúť. Som šťastná, že som nezakopla, dobehla, bolo to pod 13 sekúnd a som tiež z toho šťastná.“
Frličková sa tešila v cieli vedno s bronzovou chodkyňou Petrou Kusou, aj jej poďakovala a venovala zlatú medailu:
„Teším sa aj za ňu, lebo sme dlhoročné spolužiačky. Spolu trénujeme, vidíme sa dennodenne, viac ako svoju rodinu ju vidím, som s ňou aj teraz na tomto podujatí na izbe, takže to bude veľká oslava, tak skoro spať nepôjdeme. Ona ma priviedla k tomuto športu, robila som gymnastiku, ona od malička atletiku, potom som si povedala, že to vyskúšame, keďže ona to robí a už som pri tom zostala. Viac ako touto medailou sa jej poďakovať nemôžem.“
Frličková prišla na vrcholné podujatie na Štiavničky s osobákom a zároveň dorasteneckým svetovým výkonom roka 13,14, ktorý dosiahla 22. júna v rovnakom dejisku na dorasteneckých M-SR. Sprievodné očakávania dokázala naplniť vrchovato. Po senzačnom úspechu však už myslí aj na svoju atletickú budúcnosť, k čomu dodala:
„Určite by som sa chcela kvalifikovať na olympijské hry, s medailami som ešte neskončila a toto je len začiatok. Uvidím, ako mi pôjdu vyššie prekážky.“
Ešte pred prekážkarským zlatým chodom sa na Štiavničkách podával chodecký predkrm a napokon mal takisto medailovú príchuť. Petra Kusá dokráčala do cieľa pretekov na 5000 m síce na štvrtom mieste iba 9,44 s za treťou Dunjou Eremićovou, ale Srbku napokon potrestali 30-sekundovou penalizáciou za trojnásobné porušenie pravidiel o technike a z bronzu sa po potvrdení výsledkov mohla tešiť naša Slovenka. Pred našim mikrofónom vravela:
„Je to úžasný zážitok. Keď som došla do cieľa, bola som štvrtá, až neskôr som sa dozvedela, že dievčina na treťom mieste má tri terčíky, čo znamenalo tridsať sekundovú penalizáciu a to, že ja mám bronz. Veľmi dlho to bolo neoficiálne, takže to bolo stále napäté. Som veľmi šťastná, že som napokon tretia, lebo ja som dievčinu obehla, potom som vytuhla, ona mi ušla a napokon som si to takto zobrala cez jej penalizáciu. Bola to náročná súťaž, posledných dvesto metrov som ju dobehla, predbehla a tým bola nútená zrýchliť a už si neustrážila techniku. Ja som šla podľa taktiky, no s trénerom sme si povedali, že zrýchlim až po treťom kilometri, ja som si verila na skoršie zrýchlenie, cítila som sa dobre už na druhom kilometri, tak som to vyskúšala, vedela som, že viem zrýchliť a potom som si súperky iba zbierala až som sa dostala na tretie miesto v tejto úžasnej atmosfére. Tá ma tiež posúvala vpred, všetkých priaznivcov som počula. Veľmi sa teším.“
Petra si po bronz došla v novom osobnom rekorde 23:49,22, ten starý mal hodnotu 24:10,85 a dosiahla ho takisto na Štiavničkách v rámci májovej „pétéesky“. Oslavy si však vychutnala až po dobehnutí Laury Frličkovej, spolu vedno s ňou. Po prežitých emóciách nám znovu povedala:
„Laura je prvá, sme také duo martinské, máme dve medaily a veľmi sa z toho teším. Bolo úžasné si to s ňou vychutnať. Ja som hneď v cieli došla za ňou, sme sa vyobjímali, navzájom sme si zagratulovali, bolo to úžasné, až s ňou som zažila tú pravú emóciu po zisku mojej medaily. Znamená pre mňa veľmi veľa, o to viac, že som ju vybojovala na domácej pôde.“
o
Úspech slovenskej chôdze podčiarkla Banskobystričanka Kristína Zámečníková, ktorá uzatvárala najlepšiu osmičku takisto v novom kariérnom maxime na dráhe 24:35,20 (doteraz 25:06,35 zo 4. 10. 2023). V cieli nám povedala:
„Spokojnosť s umiestnením nie je. Mala som na viac. Žiaľ technické problémy mi zabránili k lepšiemu výsledku. Tie sme si na tréningu nevšimli, robili sme záznamy, všetko bolo v poriadku, no v pretekoch to nevyzeralo v poriadku. Pozícia v top osmičke je dobrá, môžem byť z toho nadšená, ale mala som na lepšiu pozíciu. Atmosféra bola úžasná, tá mi pomáhala, vyhecovala ma, ale technika nestačila na vyššie priečky.“
Na prekážkach v semifinálovom šprinte skončili aj ďalší dvaja banskobystrickí atléti. V nervóznom treťom behu na 100 m až na tretí pokus odštartovala Petra Ďurišová, ale na 7. mieste sa zďaleka nepriblížila k svojmu osobáku 13,88 z rozbehu. Časom 14,23 sa zaradila na výslednú 22. priečku. Pre facebook SAZ uviedla:
„Už som vedela, do čoho idem. Bol tam mierny tlak, ale chcela som ďalší osobný rekord. Nevadí. Odštartovať na tretí pokus bolo zaujímavé a zároveň dobrá skúsenosť. Cítila som sa dobre, ale myslím si, že mám na viac. Som šťastná, že som to dotiahla až sem. Vážim si to a považujem to za úspech. Cieľ bol dokončiť ME v zdraví, k tomu mám osobný rekord a dostala som sa do semifinále.“
Na 110 m trati na prekážkach sa skončila aj cesta ďalšieho banskobystrického rodáka Miroslava Krchňavého. Všestranný atlét nedokázal zopakovať svoj bojovný výkon na hrane zranenia z rozbehu korunovaný osobným rekordom. V úvodnom z troch semifinále 110 m prek. bol v protivetre 1,5 m/s o 12 stotín pomalší ako vo štvrtok, podarilo sa mu síce zdolať dvoch súperov, ale s 13,87 bol prakticky bez nádeje preniknúť medzi elitnú osmičku. Celkovo mu patrilo viac ako dôstojné 12. miesto – ocitol sa štyri priečky pod čiarou a 13 stotín od finále. V cieli hovoril:
„Škoda, že sa mi nepodarilo posunúť osobný rekord, ale ja ako viacbojár už účasť v semifinále považujem za úspech. Dnes mi to technicky nevyšlo. Štart som mal dobrý na moje pomery, ale nevydržal som ťahať do konca. V opačnom prípade by to bolo dopadlo lepšie. Dosiahol som výkon len 12 stotín za osobným maximom, čo je stále dobré. Beriem to pozitívne.“
Ešte v dopoludňajších hodinách bol úspešný boj Lenky Gymerskej o finálovú miestenku v behu na 400 m. Poskytol slovenským priaznivcom emocionálne „najvýživnejší“ zážitok v rámci dopoludňajšieho programu druhého majstrovstiev Európy do 18 rokov v Banskej Bystrici. Začala na rozdiel od rozbehov svižnejšie, opticky sa držala na líderskej pozícii, ale do cieľovej rovinky už vbiehala za favorizovanou Poľkou Anastazjou Kuśovou i Taliankou Laurou Frattaroliovou. Napokon n´ju bez väčších problémov predbehla, čo ju pohnalo k novému, o 30 stotín lepšiemu osobnému rekordu 54,36. Skončila teda druhá a priamo sa kvalifikovala do finále. V cieli nám vravela:
„Išla som na istotu, nechcela som nič nechať na náhodu, že ma niekto predbehne. Išla som si za tým druhým miestom v semifinálovom behu na istotu, dala som do toho všetko a je z toho napokon osobák, z čoho sa veľmi teším. Je za tým aj to, že som musela stiahnuť v cieľovej rovinke z tretieho miesta taliansku pretekárku. Vedela som, že víťazná Poľka je odskočená, ale Talianka nemala až o toľko lepšie osobné maximum, takže som si povedala, že by som ju mohla predstihnúť. A podarilo sa. Z rekordu mám veľkú radosť, lebo to svedčí o tom, že som teraz v najväčšej forme. Dúfam, že zajtra sa ukáže ešte niečo ďalšie. Tlak zo mňa opadol, cítim sa teraz lepšie.“
Od slovenského dorasteneckého rekordu Alexandry Štukovej (54,09) z 30. júna 2006 v Solúni delí striebornú medailistku z EYOF 2022 takisto na Štiavničkách už iba 27 stotín. Z osmičky finalistiek dosiahla Gymerská šiesty najlepší výkon, najrýchlejšia bola Britka Kara Dacostová (52,79).
Zajtra bude pre Slovensko azda zlatým klincom večera práve finále na 400 m s Lenkou Gymerskou krátko pred 19.30 hod.
Autor: (bl), Foto: fb SAZ (J. Súkup)
Bystricoviny TV
